Wild Heart [His Bad Boy Ways #4]

26. Alkohol zbližuje

Viem, že pomerne neskoro, ale bola som celý deň preč a zrejme mi to prekliate teplo udiera na mozog viac, než som si myslela, pretože som skoro zabudla, že už máme nový rozvrh a že dnes mám vydať kapitolu... :D Už som stará, ospravedlňte ma za to :D Enjoy! 

Tyler

Uvedomoval som si, že to odo mňa nie je tak celkom fér, odvliecť Ruby do baru, trvajúc na tom, že je to súčasť jej premeny, keď som v skutočnosti bol len sebecký hajzel, ktorý zúfalo potreboval drink, ale nechcel pred ňou vyzerať ako úplná troska. Po tom, aký telefonát som dnes mal, som bol stále prekvapený, že sme cestou do St. Louis nehavarovali.

Mama bola tá, ktorá zdvihla telefón, no akosi sa celej rodine podarilo pridať sa k našej konverzácii a keď som zo seba vysúkal, že som len jednoducho potreboval na výlet odísť skôr a nechcel ich kvôli tomu budiť, museli pochopiť skrytý význam mojich slov. Dlho nikto nič nehovoril a ja som sa pristihol ako chcem, aby po mne začali vrieskať, preklínali ma, vynadali mi ako malému sopliakovi, čokoľvek, len nie to prosté, zlomené: „Len sa prosím bezpečne vráť domov, dobre?"

Cítil som sa kvôli tomu ako úplný bastard.

Samozrejme som nečakal, že budú celý bez seba, že som sa bez slova zobral a odišiel, a tiež neboli hlúpi, museli si uvedomiť, že v tom bolo aj niečo iné. Bolo odo mňa naivné myslieť si, že len preto, lebo sa im nebudem dívať do očí, že keď nebudem vidieť tú bolesť a obavy v ich pohľadoch, bude to ľahšie. Nebolo. Priveľmi som ich miloval a oni priveľmi milovali mňa, viac než by som si zaslúžil, čo je vlastne dôvodom prečo som v tejto kaši. Láska by vo vás mala vyvolávať pocity šťastia, radosti a hrejivosti, mala by vás zbavovať obáv a byť synonymom útechy... Ale keď viete, že žiadneho z tých pocitov nie ste hoden, potom to proste len bolí.

Ruby sa ošívala celou cestou do baru, ktorý mal strategickú pozíciu na ulici oproti nášmu hotelu. Nebol taký narvaný, ako by som čakal, no stále tam bolo dosť ľudí, aby som dostal jasnú predstavu, že sme na dobrom mieste, kde sa dá parádne opiť. Na moju veľkú úľavu tam boli samí muži, väčšina z nich priveľmi stará alebo opitá, aby nám venovali príliš veľkú pozornosť. Starodávny jukebox stál v rohu a stála pri ňom skupinka, ktorá sa hádala o to, akú pieseň pustiť. Vyšplhal som na vysokú stoličku pri bare a schmatol nápojový lístok, až po nejakom času mi došlo, že Ruby tam stále postáva, paže omotané okolo tela a nervózne prešľapuje z nohy na nohu.

„Ruby," oslovil som ju. „Nemusíš sa skutočne opiť, len... daj si niečo so mnou."

Jej modré oči sa zaryli do mojich, možno sa snažila odhadnúť, či s ňou len nehrám nejakú hru – donútiť ju, aby sa uvoľnila, tváriť sa, že k nej budem dobrý a potom do nej nalievať drinky až kým neomdlie.

„Ale keď ťa poprosím, aby sme prestali, urobíš to?"

Prikývol som. „Jasné."

Nie, stále z tej situácie nebola nadšená, ale predsa len si sadla vedľa mňa, dokonca si potiahla stoličku bližšie ku mne, aby sa nemusela opierať o mohutného chlapíka po jej druhej strane. Možno by som sa tomu aj zasmial, keby som nebol v šoku a mierne unesený. Bohvie, že na to nemala žiadny logický dôvod, no verila mi.

„Čo pijeme?" nadhodila.

Odkašľal som si a znova preskenoval lístok. „Hm... Neviem, čo máš rada?"

„Nikdy som skutočne nepila alkohol. S Carrie si sem-tam dáme mimózu, Jade si zase potrpí na víno, no aj to len za pohár alebo tak... Veľa skúseností s tým nemám."