Wild Heart [His Bad Boy Ways #4]

22. Neočakávané dobrodružstvo

Dobrý večer (alebo dobré ráno, podľa toho, kedy to budete čítať), priatelia! Stále je to pre mňa celkom šok - a asi aj pre vás -, že je nová časť WH takto skoro :D Iba sa modlím, aby mi to ešte nejakú chvíľu vydržalo a budem najšťastnejší človek na svete :3 Zatiaľ to vyzerá tak, že by som mala zvládať kapitolu za týždeň, takže... Pripravení na to, že vás teraz budem prehnane spamovať? :D 

Ruby

Mať Tylera zase vo svojej izbe ma nerozhádzalo tak veľmi, ako som si pôvodne myslela. Trvalo mi istú chvíľu, kým som ho presvedčila, že vybrať sa na spontánnu jazdu ktoviekam na motorke uprostred januára naozaj nie je múdre, ak teda netúžime zomrieť na podchladenie. Jeho cieľom bolo proste niekam na čas zmiznúť, utriediť si myšlienky v hlave...

Keď som ho videla na tej motorke, na ceste k nemu domov, aby sme si dohodli akúsi stratégiu ako zajtra odídeme bez toho, aby naši rodičia chytili podozrenie, že ideme spolu, ochromili ma obavy a panika, takže som úplne zabudla na všetko ostatné. A uvedomila som si, že aj napriek tomu, že je v mojom živote tak krátko, nechcela som ho stratiť. Nechcela som prísť o to, kým som, keď som s ním.

Tyler odniesol motorku späť do garáže a dohodli sme sa, že sa stretneme u mňa doma. Mama sedela v kuchyni a hoci som neznášala klamstvá, nakoniec som predsa len vyrukovala s historkou, že si to Lissa, moja spolubývajúca a spolužiačka z akadémie, rozmyslela a na výlet po Štátoch odchádzame už dnes večer. Samozrejme som jej nemohla povedať, že na dva týždne odchádzam s Tylerom, mala som tušenie, že to by ma radšej priviazala k posteli a strážila ma dvadsaťštyri hodín, sedem dní v týždni.

Cítila som sa príšerne, nie len preto, že som jej klamala do tváre, ale tiež preto, že mama vyzerala nadšená, že sa konečne snažím žiť a chodiť niekam s kamarátkami, ktoré nie sú moja rodina. Keď som jej včera oznámila, že som bola pozvaná na road trip, pri pohľade na jej široký, pyšný úsmev som sa jej takmer vrhla do náručia a vyklopila jej celú pravdu. Možno jej krivdím a brala by to v pohode, nikdy totiž nebola prísny rodič, ktorý by mi prehnane zakazoval. Bola toho názoru, že človek sa najlepšie učí na vlastných chybách...

Prehltla som pravdivé slová, ktoré sa mi drali na jazyk a zamierila hore po schodoch do svojej izby.

Len čo sa za mnou zavreli dvere, ponáhľala som sa k oknu a pootvorila ho. Chvíľu na to som začula šuchot a Tyler preliezol dnu. Bola som neskonala rada, že som tam skôr v ten deň upratala a nemusela sa pred ním hanbiť, že aj napriek tomu, že som žena, dokážem mať v izbe neskutočný bordel. Zavrel za sebou okno a neohrabane sa oprel o roh stola. Vlastne tam vyzeral dosť komicky, v celej tej svojej čiernej, vysokej a mužnej forme v mojej levanduľovo-broskyňovej dievčenskej izbe.

Zvrtla som sa k svojmu šatníku a roztvorila obe krídla dokorán, aby som efektívne zhodnotila, čo všetko budem potrebovať. Nevedome som si prstom v zamyslení prešla po spodnej pere a krv v žilách sa mi hneď zase rozhorela, keď som si spomenula na ten bozk. Keď to Tyler urobil, tak spontánne a nečakane, zostala som priveľmi ohromená a jednoducho som stuhla. Nakedy môj zoskratovaný mozog stihol pochopiť, čo sa deje a nakopnúť moje inštinkty, Tyler sa už odťahoval a začal sa mi ospravedlňovať. Celé to netrvalo ani minútu a ja som sa pristihla, že mi je z toho akosi zvláštne smutno.

Nemysli na to, Ruby, pokarhala som sa. Sústreď sa na balenie.

Vyhrabala som spod postele cestovnú tašku, ktorú som so sebou nosievala aj na internát v Chicagu a začala z vešiakov sťahovať svetre, aby som ich mohla do nej vložiť. Tyler sa ku mne potichu priblížil a bez slova mi začal pomáhať, aby sme to mali rýchlejšie. Carrie tvrdila, že cesta je naplánovaná na nejaké dva týždne, dve noci v každom z miest, tak som dúfala, že tam niekde bude aj možnosť použiť práčovňu, pretože mi bolo jasné, že do tašky nenapchám toľko oblečenia.