Wild Heart [His Bad Boy Ways #4]

3. Fraška

Krásne MDŽ všetkým ženám/dievčatám! ❤ Dnes budem stručná, pretože sa musím začať chystať do divadla a chytiť vlak... Poviem len toľko, že snáď sa kapitola bude páčiť (aj keď je suchá ako púšť) a netrúfam si ani len povedať, kedy vydám najbližšie, zrejme to ponecháme ako náhodu... :) 

Ruby  

Keď som si nasledujúce ráno čistila zuby a nezaujato pri tom civela na svoj odraz v širokom zrkadle, uvažovala som, či som si Tylera nemohla jednoducho len vysnívať. Istú logiku by to malo, plus ešte všetky tie detektívky, čo som prečítala a videla ma pokojne mohli zblbnúť... No v izbe boli isté zmeny, ktoré neodvratne dokazovalo jeho nočnú návštevu – okno bolo odchýlené a na koberci boli stopy po jeho topánkach.

Teraz, pravdepodobne by som mala vyšilovať a bežať za mamou, aby zavolala policajtov, keďže som u seba v izbe uprostred noci načapala vychýreného gangstera a zlodeja. Lenže, nič mi nezmizlo a Tyler sa zdal až príliš pokojný, keď som ho odhalila, čo mi vnuklo pocit, že mal možno iný dôvod, prečo sa tam ocitol. Navyše, ak by som to povedala mame, robila by si starosti, začala s prednáškami o tom, že je nebezpečný a tak ďalej... Chodila som s ním na strednú, bola som s ním každý deň a aj keď sme sa spolu nikdy priamo nerozprávali, jednoducho mi nikdy neprišiel ako ten druh človeka, čo by bol schopný ubližovať druhým.

Zavrtela som nad sebou hlavou, začínala som sa v tom priveľmi vŕtať. Čo ma vlastne po tom? Hlavné je, že ma neokradol, nezabil sa, keď vyskakoval z okna, čo by som určite tak ľahko nevysvetlila, takže je načase to uzavrieť. Aj tak je dosť nepravdepodobné, že sa ešte stretneme. Odhodila som kefku, zaplietla si vlasy do vrkoča, vzala si z izby kabát a konečne zišla o poschodie nižšie.

Obe moje mamy sedeli za stolom a venovali sa svojim typickým ranným zvykom – pili kávu a čítali noviny. Podelili si ich tak, že mama študovala stránky s bulvárom a receptami a Lauren sa zase mračila na ekonomickú rubriku. Po sestre a Lucasovi ani stopy.

„Dobré ráno," pozdravila som ich a podišla k linke, že si uvarím čaj, aby som si ho mohla vziať so sebou do domova dôchodcov, kde som plánovala stráviť väčšinu doobedia.

„Ahoj, zlatko, spala si dobre?" zdvihla mama hlavu od novín.

Na sekundu som stuhla, keď sa mi pred očami mihla Tylerova tvár, no rýchlo som sa spamätala a bola rada, že musím vložiť vrecúško s čajom do termosky a mám tak dôvod odvrátiť sa od nej. Za svojím rozhodnutím nepovedať jej to som si stála, no nerada som jej klamala.

„Ale áno," odmávla som to. „Kde je vlastne Jade a Lucas?" Keď som začula, ako sa mama potichu chechtá, riskla som pohľad jej smerom.

„Podľa toho buchotania, čo sa ozývalo celú noc, myslím, že tých dvoch neuvidíme skôr ako na večeru," so smiechom povedala mama a veľavýznamne na mňa pozrela.

„Ohľadom toho," spomenula som si, „dnes sa vracia Garrett a sľúbila som mu, že budem na večeru s ním, takže ma nemusíte čakať."

Z domu som vyrážala s predstihom, no bola som za ten únik rada. Samozrejme, bývam so svojou rodinou rada, lenže nie potom, keď spomeniem Garretta a oni začnú mať nespočetne veľa otázok, na ktoré jednoducho nemám náladu odpovedať. Aby som veci upresnila, Garrett a ja spolu chodíme už niečo vyše roka. Teda, aspoň to si naše rodiny a priatelia myslia.

Pravdou je, že sme náš vzťah ukončili po nejakých piatich mesiacoch, keď sme si uvedomili, že ako frajer a frajerka jeden pre druhého proste nefungujeme. Keď sme sa spoznali, myslím, že som sa doňho hneď zabuchla tou prudkou, teenagerskou láskou. Predsa len bol starší, dobre vyzerajúci a na rozdiel od hormónmi pobláznených chalanov zo školy sa vedel správať rozumne.