Wild Heart [His Bad Boy Ways #4]

14. Mr. & Mrs.

Na to, ako sa stále sťažujem,  že čas nebeží dosť rýchlo (hlavne moje milované pondelky, kedy som v škole 12 hodín -_-), tak som celkom v šoku, ako rýchlo to preletelo, odkedy bola posledná časť WH. Úprimne, minimum času trávim nad písaním, buď som tak zavalená úlohami alebo taká vyšťavená, že múza ani len nemá šancu začať svoje povestné woodoo. Nie je to ospravedlnenie, ja viem a rada by som povedala, že keď prídu prázdniny budem mať čas sa venovať aj príbehom, ale našťastie taká naivná nie som... Zostáva to všetko vo hviezdach, ale v každom prípade to nevzdávam, tak veľmi dúfam, že to zase vy nevzdáte so mnou :) 

Tyler

Napriek jej strachu a nervozite, s akou si premeriavala moju motorku, môžem povedať, že si Ruby jazdu užila. Ak by som mal byť úprimný, sám som nebol veľkým fanúšikom motoriek, keď som sa rozhodol, že si jednu zaobstarám, len mi to prišlo ako čosi, vďaka čomu budem vyzerať drsne, čo mi dodá šmrnc nebezpečenstva, ktorý som v tej dobe chcel dosiahnuť.

Bol to risk, odmietal som na nej jazdiť, držal som si odstup, ako keby to bolo besné zviera a nie len kopa kovu. Taktiež si vyžadovala veľa práce, aby aspoň nejako vyzerala a počas celého toho času, čo som strávil opravovaním a zveľaďovaním, tuším som konečne nadobudol istotu jazdiť na nej. Potom, asi nejaké tri mesiace, čo som ju zdokonalil, som sa vybral na jazdu za súmraku a...

Poviem vám, neexistuje nič oslobodzujúcejšie, než ísť na motorke, cítiť vietor na tvári aj vo vlasoch, vnímať, ako vám napĺňa pľúca takmer až na prasknutie a dívať sa, ako mesto pomaly pohlcuje temnota ako opona po záverečnom dejstve. Nikdy som nevidel nič krajšie.

Keď som zastavil pred Finnovou bytovkou, Ruby mi vrátila prilbu späť s iskrou v očiach, ktorú som veľmi dobre poznal a neubránil som sa úsmevu. A potom som sa mykol, keď ma znova rozbolela tá prekliata pera. Ruby ma zamaskovala, no pochyboval som, že to bude fungovať. Keď som doma vošiel do kuchyne, Levi sa strepal zo stoličky, čo sa tak hrozne začal smiať len čo si všimol, že mám na tvári mejkap. Spakoval som sa v momente, čo Lucas otváral ústa, že prednesie čosi múdre, za čo by som ho len viac neznášal.

Bok po boku sme vyšli na Finnovo poschodie a ja som si nebol tak úplne istý, čo mám očakávať, alebo ako sa vlastne cítim ohľadne celej tejto situácie. Finn bol strelený, na jeho bláznivé nápady a eskapády som si už zvykol, ale manželstvo? To bolo aj naňho trochu priveľa... Nie je to tak dlho, čo mi dal dvojhodinovú prednášku s diagramami a štatistikami, aby mi ukázal, aká je smiešne ženiť sa alebo celkovo sa na niekoho viazať.

Ruby sa odhodlala zaklopať, no neušlo mi, ako zaváhala, mal som pocit, že obaja sme z toho stále mierne zmätení a vyvedení z miery. Nechcel som nič viac len vtĺcť do Finna trochu rozumu, ale potom... Je to môj najlepší kamarát a aj napriek tomu, že sa správa ako čistý idiot, nie je úplne blbý. Takže ak si myslel, že stojí za to oženiť sa s Carrie, najskôr by som mal držať jazyk za zubami a podporiť ho. Nakoniec, aj on stál po mojom boku počas všetkých tých rokov, čo som si ničil život.

Dvere nám otvoril šťastný párik spoločne a na tvárach mali identické široké úsmevy, ktoré mi hneď pripomenuli epizódu každého jedného kriminálneho seriálu, aký som kedy videl, keď obeť nevedomky prišla klopať na dvere vraždiacemu psychopatovi. Pre istotu som o krok cúvol.

„Vitajte!" skríkla Carrie a hodila sa na mierne vyšokovanú Ruby. Potom sa otočila na mňa a ja som bol tak mimo, že som jej dovolil objať ma.

Rozvalil som sa na Saulovi a všimol si, že papierik s jeho menom je tam stále prilepený a že Ruby vystrelilo obočie až do nebies, keď si ho prečítala. Jasne som na nej videl, ako ľutuje, že vošla do tohto strešteného Finnovho brloha. Mal som ju varovať... Carrie vplávala do obývačky, niesla štyri vínové poháre a stále sa sama pre seba usmievala ako idiot. Obzrela sa cez plece na Finna, ktorý zase v rukách držal fľašu s vínom a pohľad, aký si vymenili... Nie, tá bitka mi musela čosi spraviť s mozgom, pretože to nemohlo byť možné. Dívali sa na seba ako moji rodičia, so všetkým tým zbožňovaním a hlbokým citom, aký sa dá dosiahnuť len po rokoch spoločného života a lásky.