Wild Heart [His Bad Boy Ways #4]

16. Začiatok niečoho nového

Dnes máme prvý zimný deň!  A už oficiálne začali všetkým prázdniny, pevne verím, že už ste všetci v teple a bezpečí vašich domovov (hoci je to na tých cestách blázinec) a niektorí sa možno venujete pečeniu, od ktorého som si aj ja sama odskočila, alebo možno len relaxujte a nasávate zimnú atmosféru... :) Zajtra sa síce ešte s niektorými uvidím pri Zajatcoch osudu, ale ak by náhodou nie, dovoľte mi popriať Vám šťastné a veselé Vianoce, nech sa Vám splní všetko, čo si želáte a hlavne, aby ste strávili tieto sviatky v kruhu najbližších :) Úprimne dúfam, že do Nového roka sa ešte stretneme, takže k tomu Vám priať nebudem, no na druhú stranu nechcem nič sľubovať, keďže môj spolužiak z Minnesoty trefne poukázal na fakt, že keby sa niekto premával na motorke po Minnesote v januári, najskôr by umrel na podchladenie, musím niektoré časti prepísať úplne ... #RIPme. 

A mimochodom, chcela som sa Vám ešte všetkým poďakovať za všetky tie krásne a povzbudivé komentáre pri poslednej časti. Ste úžasní a ja skutočne netuším, čo by som bez Vás robila. Nezaslúžim si Vás, ale sebecky Vás nikdy nechcem nechať ísť  ❤️❤️

Tyler

Podarilo sa mi uniknúť pred Lucasom a jeho vypytovaním potom, čo som sa dožadoval použiť jeho telefón a zavolať Ruby, no neskôr v ten deň som už nemal šťastie, aby som sa vyhol aj zaslúženému trestu. Mama s otcom odišli na svoju každotýždennú lekciu spoločenských tancov a Lucas mal strážiť dvojčatá, keďže tým dvom malým sa nedá veriť, keď sú sami. Takže si viete predstaviť moje rozhorčenie, keď odrazu zahlásil, že má rande s Jade a rolu opatrovateľky posunul mne.

„Čo si, sakra, myslíš, že robíš?!" vyskočil som z postele, kde som ležal a čítal Johna Le Carré.

„Oh? Netušil som, že si potrebujem pýtať tvoje dovolenie," odvetil Lucas. „Alebo sa mi chceš zdôveriť, čo máš s Ruby?"

Zaťal som čeľusť, vedel som, že som mal radšej vydierať Finna, aby mi jej číslo prezradil a ušetril si takéto podozrievanie.

„Prečo by som mal? Celé roky si na mňa kašľal, tak prečo by som sa ti mal zdôverovať iba preto, že si sa odrazu rozhodol, že sa budeš zaujímať?!" zavrčal som, nemal som v úmysle byť hrubý, ale pri ňom to šlo akosi samo. „Neplánujem jej nijako ublížiť, nie som zase až také monštrum."

„To som ne –"

Nedokončil to, možno lebo si uvedomil, že ma nezaujímajú jeho prázdne ospravedlnenia alebo si kdesi hlboko uvedomil, že mám pravdu. Nemal právo pýtať sa ma na moje súkromie. Rozhostilo sa napäté ticho a ja som sa vrátil ku knihe, hoci som z textu nevnímal ani slovo.

Nakoniec si Lucas odkašľal. „Rodičia sa vrátia možno okolo jedenástej, stretávajú sa ešte s nejakými priateľmi, takže...Len dohliadni, aby nič nezničili."

„Hmm," ja na to.

S povzdychom odišiel a dvere na izbe nechal otvorené, počkal som, kým som nezačul ako za ním buchli vchodové dvere a až potom sa vybral o poschodie nižšie.

„Počúvajte sem, lotri!" zakričal som na Thea a Leviho. „Rodičia sú z domu, no to neznamená, že môžete spustošiť barák. Hrajte hry, čo ma je po tom, no v momente, čo vás začujem hádať sa o ovládanie, pádlujete do svojej izby. Máte povolený pohár koly a večierka je o desiatej, ak sa mama a otec zdržia vonku dlhšie, prehodnotím to, rozumieme si?"

Ignorovali ma, vrátili sa k svojej Play Station a z môjho predslovu nevnímali ani slovo. Malí diabli!

Preklínajúc tých dvoch som odišiel do kuchyne a pokúšal sa nájsť niečo na jedenie. Otec dostal záchvat feminizmu a presvedčil mamu, aby sa pre dnešok vykašľala na varenie, že muži z rodu Anselinovcov sa o seba dokážu postarať aj sami. A výsledok? Bol som hladný a podráždený z nedostatku cukru v krvi. Našťastie som aspoň našiel môj obľúbený jablkový džús, aby ma zachránil z môjho utrpenia. Kým som si však stihol naliať za pohár, rozoznel sa zvonček a ja som nemal na výber len ísť otvoriť.