Wild Heart [His Bad Boy Ways #4]

46. Ako v pavučine

Ahojte, prišla som vám skaziť víkend! :D Ryler depresia pokračuje a ja sa len modlím, aby ste mi neprišli klopať na dvere s úmyslom vraždy. Do konca nás čaká ešte 6 kapitol, tak to so mnou, prosím, ešte vydržte 😘

Tyler

Chrbtom som sa opieral o tehlové múry krčmy, studený januárový vietor sa mi zahrýzal do tela, moja kožená bunda chabá ochrana pred zimou, no vďaka alkoholu som to dokázal ignorovať. Medzi prstami som zvieral dymiacu cigaretu – potom, čo mi Oz povedal, o čo sa so mnou podelil a pomohol mi uvedomiť si, že máme toho spoločného oveľa viac, ako som si myslel, potreboval som sa upokojiť. Fajčenie v mojom prípade nebola závislosť, nestrávil som dni odrátavaním minút, kedy si budem môcť znovu zapáliť, aby som uhasil neskonalú túžbu, ktorá mi nahlodávala vnútornosti. Fajčiť som začal po prvé preto, že som vďaka tomu v očiach gangu vyzeral cool a tiež to dokázalo perfektne upokojiť moje rozbúrené nervy.

Civel som hore, na tmavú, bezodnú oblohu, ktorá nejavila známky hviezd. Zdala sa prázdna a mne to prišlo až komicky výstižné, pretože som sa cítil rovnako... Oz mi možno otvoril oči, ale čo sa na tom vlastne zmení? Či už jej klamem alebo poviem pravdu, čo sme si medzi sebou vybudovali naveky zostane len spomienkou. Samozrejme, nechcel som jej viac šplechnúť do tváre odporné slová, za ktoré som sa nenávidel tak ako nikdy, nechcel som sa pomaly dívať na to, ako mnou opovrhuje a vytráca sa odo mňa.

Chcel som, aby bola šťastná, no zakaždým, keď som si ju predstavil v náručí niekoho iného, mal som chuť vytrhnúť si srdce a hodiť ho Isadore k nohám, aby ho pošliapala svojimi opätkami. A verím, že by to stále bolelo menej ako tá poondiata predstava! Povzdychol som si, cigaretu ľahostajne odhodil na zem a zablúdil si rukami do aj tak neupravených vlasov. Bolo jedno, čo som si nahováral, Ruby zajtra odchádza do Chicaga. Nemal som čas to urovnať a ak aj, robilo sa mi mdlo z predstavy, že odvolám svoje slová, ospravedlním sa, len aby som ju znova videl odo mňa odchádzať.

Možno to takto nakoniec bolo lepšie. Za tie dni, čo sme boli spolu na výlete – hlavne v LA a vo Vegas – bolo mi jasné, ako veľmi jej na mne záleží. Keď mi ten prvýkrát povedala, že sa do mňa zamilovala, veril som jej. No na druhú stranu, nebol som taký naivný, aby som si myslel, že jej city siahali hlboko. Nie som práve typ človeka, do ktorého sa dá ľahko zamilovať a nech už cítila čokoľvek, čoskoro ju to prejde. Zabudne na mňa a vlastne mi bude nakoniec vďačná za to, že som ju vymotal z tejto komplikovanej pavučiny môjho života.

Prečo som sa potom stále cítil pod psa?

Nechal som hlavu padnúť dozadu, oprel si ju o stenu a zatvoril oči. Ktovie, možno sa potrebujem len vyspať a keď otvorím oči, uvedomím si, že som si to celé iba vysníval, že som sa s Ruby nikdy nezblížil, nikdy sme nešli na výlet, a teda som si nemusel vybrať medzi tým, či chcem o ňu bojovať alebo byť aj najďalej zbabelec. Mysleli by ste si, že by som predal aj obličku len za to, aby to bola pravda, no v skutočnosti by som nedokázal všetky tie krásne spomienky len tak zahodiť.

Možno som nikdy nebol zamilovaný, no ak som sa z filmov – a z pozorovania mojich rodičov a Lucasa s Jade – niečo naučil, potom je to fakt, že ak niekoho milujete, je jedno ako veľmi vás to bolí, spomienku na toho človeka si bude chrániť do konca života. Či už ste spolu alebo nie, či sa rozídete v dobrom alebo v zlom, na vašom srdci navždy bude jazva s ich menom. A zrejme to zo mňa robí masochistu, no ak Ruby nemôže byť moja, nemôže byť nič iné než len táto jazva, nevymenil by som ju za nič na svete.

Pretože – bude mi slúžiť ako pripomienka, že aspoň raz existoval niekto, kto vo mne videl aj to dobré, kto mi pripomenul, prečo som sa celé tie roky držal nad vodou a nestal sa rovnako bezcharakterným hajzlom ako zvyšní chalani z gangu. Aj keby som nikdy nemal byť šťastný, ak by som prehral svoju bitku proti temnote alebo sa zo mňa stala rovnako bezduchá schránka ako z Oza, táto jazva mi bude pripomienkou toho, že som sa snažil – že som bojoval o svoju ľudskosť.