Wild Heart [His Bad Boy Ways #4]

4. Za fasádou zlého chlapca

Ehm...Naozaj neviem, čo povedať... Je 20 minút po polnoci, som taká neskutočne unavená, že nevidím a zrejme mi spánkový deficit zastrel úsudok a to je dôvod prečo pridávam novú kapitolu. Ale tak nejako mi došlo, že posledná kapitola bola dosť o ničom, takže som vás nechcela nechať zbytočne čakať a keďže nám dnes (už dnes) teda štartujú tie vytúžené prázdniny, máte tu aspoň malé prekvapenie ;) Čuduj sa svete som s kapitolou spokojná, takže som zvedavá, čo na ňu poviete vy :)

P.S. Želám všetkým krásne veľkonočné sviatky! Užívajte si voľno, oddýchnite si a v pondelok zamykajte na všetky západy, lebo všetci vieme, že schytať vedrom vody do tváre nie je sranda... Budem dúfať, že to na mňa nikto neskúsi, lebo budem vraždiť :3 Veselú Veľkú noc! 🐰

P.P.S. V tejto kapitole sa nachádza menší, drobulinký, spoiler k seriálu Game of Thrones, takže ak ešte nie ste za piatou sériou, čítajte len na vlastné riziko...  

Tyler

Cassidy ma prepustil až niekedy po piatej, kým som si nesplnil povinnosti v kuchyni a neodmakal si ešte aj svoj trest za to, že som prišiel neskoro. Tak ako každý deň, pri odchode mi ešte prízvukoval, o koľkej mám chodiť a že ak nechcem, aby nahlásil svojim nadriadeným, že sa flákam, mám to začať brať zodpovedne. Ako keby som ja bol z tých, nemohol som sa dočkať, kedy mi konečne skončia verejnoprospešné práce, gang pomaly začínal byť podozrievaví. Už to u nás raz tak fungovalo, ako náhle sa niekto „spolčil" s políciou, a je úplne jedno, že to bolo nasilu, začínali si naňho ukazovať a boli presvedčení, že skôr či neskôr gang podrazí.

Vďačne som vypadol von do zimného večera a tesnejšie sa zamotal do koženej bundy, aj keď mi bolo dávno jasné, že ma nezahreje. Nebol som veľký fanúšik zimy, sneh mi nevadil, ale toto ročné obdobie som si dokázal vychutnať jedine cez okno. Kráčal som k svojej motorke odparkovanej za domovom dôchodcov a doloval kľúče z vačku, čiže som si hneď nevšimol, že sa mi niekto opiera o stroj a čaká tam na mňa.

„Nazdar, kamoš!" zahulákal a len-len som sa zastavil, aby som po ňom v momente nemrskol nájdené kľúče.

„Finn, do riti!" zanadával som, keď som vo vysokej postave spoznal svojho najlepšieho kamaráta.

„Prepáč, prepáč," ospravedlňoval sa so smiechom. „Iba som chcel vedieť, či budeš jačať ako baba, keď ťa vystraším."

So zavrčaním som doňho drgol, aby mi uhol. „Nie som žiadna ľahká povaha, Finn, to skôr ty stále pištíš a fňukáš kvôli Hre o tróny."

„To bolo len raz," bránil sa. „A to len preto, že zabili Jona Snowa, ty nič nevieš, Tyler."

Skôr, ako som mu to stihol zatrhnúť, uchmatol si prilbu pre spolujazdca a navliekol si ju na strapatú, modrú hlavu. Zostal som naňho zízať s nadvihnutým obočím.

„Ideš predsa na pivo, nie?"

„Kedy sme sa na niečom takom dohodli?" zavrátil som. Nešlo o to, že by som nechcel ísť, ale v gangu som to mal už aj tak dobre naštrbené kvôli tomu chyteniu a následnému bratríčkovaniu sa s policajtom, dnes je piatok, čiže bola na pláne krčma a potom čo som sa včera tak nemiestne vytratil...

„Ale ak na mňa nemáš čas kvôli svojim kamarátom..." zatiahol Finn a prilbu si znova rozopol.

Zničujúco som naňho zazrel a bol vlastne rád, že je vonku priveľká tma, aby to videl. Vedel, ako veľmi neznášam, keď mi to robí, hrá mi na city kvôli gangu a snaží sa vo mne vyvolávať pocit viny, že s ním nie som toľko, koľko by sa na najlepšieho kamaráta patrilo. Nikdy mi to priamo do očí nepovedal, no vedel som, že Finn chce, nech od nich konečne odídem a urobím za týmto skratom vo svojom živote hrubú čiaru. A nešlo o to, že by som sám netúžil po tom istom, ale zákon gangu je jasný – ako náhle si raz dnu, živý sa von nedostaneš.