Wild Heart [His Bad Boy Ways #4]

44. Diera v hrudi

Zdravím! Pripravení na to, že vám najskôr pokazím sobotu? :D Varovala som, že najbližšie kapitoly nebudú žiadne happy, happy unicorns a rada by som povedala, že ma to mrzí, že som taká mrcha, ale Ryler si povedali, že budú dramatickí... Tak snáď si na mňa neprídete brúsiť nože :*   

Ruby

Je vlastne celkom vtipné ako môžete byť dva týždne mimo domova a necítiť smútok, kým si vytvárate nové spomienky či spoznávate nové miesta a ľudí, len aby ste sa v momente, čo prekročíte prah domu emočne zosypali. Moje tri ženy mi tak neskutočne chýbali, že len čo sa nahrnuli do predsiene, aby ma privítali a hromadne objali, do očí mi vyhŕkli slzy.

„Srdiečko," hladkala ma po vlasoch mama.

„Chýbali ste mi," vyrazila som zo seba a márne sa snažila upokojiť.

Pomohli mi prejsť do obývačky, kde ma zložili na gauč a Lauren sa ponúkla, že mi pripraví čaj, najprv ma však láskavo pobozkala na obe líca. Keď som mala osem a mama mi oznámila, že sa budeme sťahovať k jej partnerke, mala som z toho neskutočné obavy. Vyrastala som na rozprávkach ako je Snehulienka či Popoluška a všetci viete ako sú nevlastné mamy v týchto príbehoch zobrazované. A fakt, že som odrazu mala mať aj nevlastnú staršiu sestru mi ku šťastiu nepomáhal.

Pri našom prvom stretnutí Jade vyzerala, že by nás najradšej vykopla a poslala kade ľahšie a môj detský mozog si hneď predstavil, že dopadnem ľútostivo ako princezné v rozprávkach. Nakoniec sa však z Jade vykľula veľmi láskavá a starostlivá sestra, raz sa mi priznala, že áno, chcela sa nás pôvodne zbaviť, ale vraj keď ma zbadala – takú vydesenú a stratenú – nikdy by si to neodpustila. A Lauren, hoci sa na prvý pohľad nezdá taká vrelá a milujúca ako moja mama, nikdy mi nedala dôvod myslieť si, že ma neľúbi rovnako.

Vyrozprávala som im svoju cestu, horúčkovito opisovala každé mesto a jeho krásy, všetky skryté zákutia, čo som objavila a hrýzla si do jazyka zakaždým, keď som už-už šla vysloviť Tylerovo meno. Vždy, keď som sa opravila a zaklamala, že to bola Lisa, Jade po mne vrhla sprisahanecký pohľad, z ktorého mi však bolo jasné, že ma neskôr bude vypočúvať osobne. Dopila som čaj, prijala porciu lasagní a potom sa odtiahla do svojej izby, pretože som bola unavená.

Nebola to lož, šoférovala som viac ako trinásť hodín z Denveru a po poslednej noci s Tylerom mi svalovka na stehnách stále neprechádzala. Potrebovala som však odísť od pozorujúcich očí mojich mám aj preto, že som pri spomienke na Tylera pociťovala v hrudi bodavú bolesť. Včerajšiu noc aj dnes bol celý deň zamĺknutý a videla som na ňom, že aj zronený a odmietala som veriť, že je to len pre to, že sa nám skončil výlet. Sľúbil mi, že toto nie je koniec nás, no už odkedy odišiel, nedokázala som prestať myslieť na to, že jeho slová zneli, ako keby sa lúčil.

Osprchovala som sa a keď som sa prezlečená do pyžama vracala do svojej izby, v posteli už ležala Jade a preklikávala sa cez staré časti seriálu Ako som spoznal vašu mamu, ktorý sme spolu pozerávali. Na jednu stranu som sa desila, čo sa ma spýta, no na druhú som bola vďačná, že je tam so mnou. Moje myšlienky ma tak nebudú môcť mučiť až dokým nakoniec s plačom nezaspím.

„Prečo sa tváriš tak zronene, sestrička?" nadhodila a nadvihla prikrývky, aby som si pod ne mohla vliezť. Nebezpečne prižmúrila oči. „Je to preto, prečo si myslím, že je?"

„Nie," zavrtela som hlavou. „V tom ohľade nie je problém, tvoja rada fungovala." Doslova som na nej videla, ako si hryzie do jazyka, aby sa v sekunde nespýtala na tie najintímnejšie detaily. „Ja len... Tyler vyzeral tak čudne, keď sme sa lúčili. Bojím sa, že stratíme to, čo sme za tie týždne našli."