Wild Heart [His Bad Boy Ways #4]

5. Jazvy na duši

Dnes máme taký krásny dátum...a plus mám náladu na bode mrazu, pretože aj keď som si myslela, že hodina matematiky nemôže byť o nič horšia, jasné, že sa priženie nová katastrofa -_- No nič, moje problémy nikoho netrápia, len ma to nakoplo, že je čas na novú kapitolu a možno ma vaše slová aj konečne privedú na iné myšlienky :) Snáď sa bude páčiť :) 

Ruby

Bolo dobre po desiatej večer, keď som sa vrátila domov, vymotala sa z kabáta a trela si prsty, aby som si v nich opäť rozprúdila krv. Odložila som čižmy pekne späť na miesto a nasledovala matné, blikajúce svetlo televízora až do obývačky, kde som našla mamu, ako leží vystretá na gauči a nezaujato prepína kanály. Nemusela ani len otočiť hlavu a pozrieť sa na mňa, aby vedela, že tam stojím.

„Ako to šlo s Garrettom?" spýtala sa a ja som zaváhala.

Nakoniec sme sa k príprave večere nedostali, hlavne preto, že sme sa nedokázali zhodnúť na tom, čo uvaríme, keďže ja preferujem francúzsku kuchyňu a on zase mexickú. Navyše sme si potom uvedomili, že sa nám kuchtiť vlastne ani nechce, hlavne, keď mi sľúbil, že ma zasvätí do všetkých detailov svojho nového objektu záujmu. Takže sme si objednali čínu a Garrett spustil.

Aby som bola úprimná, necítila som ani kvapku žiarlivosti, ani sa necítila nepríjemne, kým sa rozplýval o Peggy, svojej novej kolegyni, ktorú zaúčal. Nechodili sme spolu v pravom zmysle slova už dlhú dobu, no myslela som si, že istá časť môjho ja, tá, ktorá sa doňho v prvom rade kedysi zamilovala, sa bude cítiť zradene, že si našiel niekoho iného. Namiesto toho som mu popriala šťastie a myslela to vážne. Je to skvelý chlap a zaslúži si byť šťastný, len jednoducho nebol určený mne.

„Rozišli sme sa," priznala som mame a zvalila sa na gauč vedľa nej.

Mama stíšila televízor, vystrela sa a objala ma okolo pliec, ako keby si myslela, že potrebujem útechu. A prišla som si trochu previnilo, že to nebola pravda, cítila som sa čudne aj preto, že som voči Gerrettovi neprejavila žiadne rozhorčenie alebo aspoň ľútosť, v podstate som mu na rovinu povedala, aby si s ňou začal. Ospravedlnil sa mi, tvrdil, že sa cíti strašne, pretože ma prinútil pokračovať s touto fraškou a teraz ma žiadal, aby som ho nechala ísť, keď som to v podstate mala byť ja, kto sa mal ospravedlňovať, pretože som si nedokázala pomôcť a naozaj bola preňho šťastná.

„Chceš sa o tom porozprávať, zlatko?" zaujímala sa mama a nežne ma hladkala po vlasoch.

Zavrtela som hlavou. „Netráp sa tým, prídem si...v pohode. Žiadne nutkania predávkovať sa čokoládou a dookola pozerať Denník Bridget Jonesovej."

Jemne sa zasmiala, no myslím, že to bolo skôr len kvôli mne. „Dobre, nebudem rýpať. Ale keby si sa chcela porozprávať, vieš, že za mnou môžeš vždy prísť, však?"

„Áno, viem," usmiala som sa. Otočila som hlavu, aby som na ňu mohla pozrieť, zahľadieť sa jej do úprimných, láskavých modrých očí, ktoré som po nej zdedila. Letmo som ju pobozkala na líce. „Ľúbim ťa, mami."

Keďže si celodenná starostlivosť o Ritu vyžiadala svoju daň, nechala som ju tam pozerať akýsi starý sitcom a potichu prekĺzla do svojej izby, a dávala si pozor, aby som nezobudila Jade a Lauren. Striasla som zo seba veci, naskladala ich do koša na bielizeň a potom vďačne vkĺzla pod prikrývky.

Len aby som odrazu bola plne prebudená.

V nepreniknuteľnom tichu som si nemohla pomôcť, ale vybavilo sa mi, čo sa stalo predchádzajúcu noc, ako som sa zobudila a našla Tylera pri svojom okne. A ako som naňho potom narazila aj v domove pre seniorov. Pravdepodobne to bola len moja zvrátená predstavivosť, no tuším som vo svojej izbe ešte stále cítila jeho vôňu, uvedomovala si jeho pretrvávajúcu prítomnosť...