Wild Heart [His Bad Boy Ways #4]

6. Krv v mojich žilách je stvorená z chýb

Ahojky, keďže je toto posledný víkend, čo ešte nestrávim pod permanentným tlakom a stresom, lebo ma čakajú maturity, povedala som si, že si určite zaslúžite novú kapitolu. Múza ma asi nenávidí, pretože sa ohlási vždy len vtedy, keď potrebujem robiť niečo iné, ale no oč už... -_- Hneď ako budem mať po skúškach a prijímačkách, vrhám sa naplno do práce na Wild Heart a možno aj do malých prekvapení týkajúcich sa série HBBW, no nechcem nič veľmi ešte prezrádzať, aby som to nezakríkla :) Snáď sa kapitolka bude páčiť, hoci je zase viac-menej len taká vykecávačka... 

Tyler

 Znova som sa strácal a vedel som to. To bol ten ukážkový efekt, aký na mňa mala Isadora Wennerová, Ozova nevlastná sestra. Zakaždým, keď som si myslel, že už mi je lepšie, že dokážem žiť ďalej, dívať sa na svet z tej svetlejšej stránky...Príde si ona a ja mam chuť preseknúť si moje poondiate žily, len aby som zo seba dostal všetko to svinstvo, ktorým ma zase nakazila.

Nebolo bezpečné, aby som takto uvažoval a po tom incidente v kuchyni v domove dôchodcov som si začínal robiť menšie starosti. Po Ise bola moja nálada pochmúrna a skazená a bol som viac nesústredený ako inokedy, čiže sa mi samozrejme pri umývaní jeden tanier vyšmykol, pri svojom krkolomnom páde nezabudol zhodiť ďalšie tri a roztrieštili sa na kusy. Bez zaváhania som sa po porcelánové črepy zohol a v momente, čo sa mi ostré kusy zarezali do kože...Naplnila ma temná, zvrátená satisfakcia a uvoľnenie.

A to bolo nebezpečné.

Keď som sa v ten deň vrátil domov, všelijako som sa snažil zakryť pred svojou rodinou dôkazy toho, že mi znova nie je dobre. Mama s otcom sa už o mňa aj tak strachovali viac než dosť, kvôli životu, ktorý som viedol a moji mladší bratia...Nechcel som ich zbytočne desiť, keď sa objavím zafačovaný a vyzerajúc, ako keby som mal každú chvíľu vypľuť svoju čiernu dušu.

Takže som počkal, kým sa bezpečne neodpracú do kuchyne, zasadnú k božsky voňajúcej večery, ktorú uvarila mama a opatrne, potichu vkĺzol do domu, ruky schované hlboko vo vreckách bundy a vybehol po schodoch do svojej izby. Na chvíľu som uvažoval, že zavolám Finnovi a presvedčím ho, aby mi cez okno prepašoval nejaké jedlo, no došlo mi, že v skutočnosti nie som hladný. A znova ho motať do tejto mojej situácie by bolo rovnako hrozné ako počúvať kázne rodičov.

Kým prišla noc, ledva som sám so sebou dokázal vydržať. V jednej chvíli mi prišiel na dvere klopať otec, zisťoval či už som doma a ja som ho poslal preč s úsečnými slovami o tom, že som unavený a chcem mať zaslúžený pokoj. Našťastie pre mňa nemal námietky, po rokoch, čo som sa od nich dištancoval, sa už prestali pokúšať vydolovať zo mňa, čo sa so mnou deje. No to isté sa nedalo povedať o Lucasovi, mojom perfektnom staršom bratovi, ktorý sa zrazu rozhodol, že sa začne zaujímať, že má ešte stále rodinu.

Dom stíchol, všetci sa odobrali do svojich spální a ja som plne prebudený ležal v posteli, urputne sa snažil nemyslieť na to, čo sa stalo s Isou minulú noc, a zlyhával. Pravdupovediac, nechápem prečo samého seba stále takto mučím, fungovalo to takto medzi nami už roky, večery strávené napĺňaním jej túžob, či už sa mi do toho chcelo alebo nie. Isadora sa nikdy nepýtala, jednoducho si šla za tým, čo chce a nezáleží na tom, ako veľmi som sa bránil, nakoniec vždy vyhrala. A teraz som bol tu, stále som sa cítil ako bezvýznamná štetka, pretože jej dovolím, aby so mnou takto zametala.

S tichým zavrčaním som chmatol pod posteľ a vytiahol odtiaľ mobil, ktorý som tam po návrate domov odhodil, aby ma neotravoval. Odolal som nutkaniu šmariť ho o stenu, keď som si všimol správu od Oza, kde sa pýtal,či dnes večer prídem, a našiel číslo, ktoré som hľadal. Otvoril som okno na správu a zasekol sa s prstom nad klávesnicou, dumal som, prehodnocoval...