Wild Heart [His Bad Boy Ways #4]

19. Prvý krok

Je vtipné, ako som tento raz mala všetko prichystané, novú kapitolu napísanú aj preloženú, plán, kedy ju vydám... A nakoniec som sa dnes zobudila a došlo mi, že som na to zabudla! Hrozná som, ja viem, prepáčte mi to, ale prvý týždeň školy mi dokonale zblbol myseľ :D Našťastie som si spomenula včas, aby som dodržala slovo, že je časť ešte tento týždeň... Snáď sa bude páčiť a nechcem nič zakríknuť, ale tuším pomaly spejeme do polovice príbehu ;) 

  Tyler

Ako som sa v to ráno dostal domov bez toho, aby som sa nevykotil do najbližšieho jarku alebo to nenapálil rovno do najbližšieho výkladu obchodu, je stále nad moje chápanie. Nejde o to, že by som nikdy predtým nemal stav, kedy som prebdel celú noc a bol taký unavený, že by som bol schopný zaspať na čomkoľvek, behom jednej jedinej sekundy, ale bdieť pri rozrušenom Ozovi ma vždy vyšťavilo tak kompletne, že som mal problém rozpamätať sa aj na vlastné meno.

Len čo som zaparkoval pred domom – po tom, čo som dvakrát obišiel celý blok, pretože som akosi nedokázal nájsť ten správny – mal som pocit, že zaspím v momente, čo vypnem motor. Jedinou motiváciou, ktorá ma nahnala do domu, bola tá neznesiteľná kosa, ktorá štípala a prenikala až do špiku kosti. Vrazil som dnu, ani som poriadne nezaregistroval mamu, ktorá vystrelila z kresla, kde sa chúlila s natáčkami v hlave a v kvietkovanom župane, pretože na mňa čakala, tak ako každú noc.

„Tyler, ako si to predstavuješ –"

Čosi som zamumlal, rukou naznačil čosi neurčité a absolútne nevnímal jej slová. Jednoducho to bolo nad moje sily. Vyšiel som po schodoch, vďačne vliezol do izby a považoval za zázrak, že som vôbec trafil do postele, keď ma telo úplne zradilo a upadol som do hlbokého spánku.

vvv

Nespokojne som zastonal, keď ma o niekoľko hodín budilo intenzívne vibrovanie mobilu vo vačku bundy, ktorú som si ani nestihol vyzliecť. Do vankúša som zašomral nadávku, zdvihol sa len toľko, aby som sa z nej vymotal a odhodil bundu aj s tým pekelným nástrojom kamsi do priestoru. Ak sú to chalani z gangu, tak sa môžu strčiť. Ani za nič ma tam dnes nedostanú, nie, nie len Oz potrebuje čas zregenerovať sa, ale aj ja sám.

Na krásnu chvíľu bol zase pokoj, podarilo sa mi skĺznuť do spánku, ktorý ma pre tento krát ani netrápil nočnými morami a hoci som mal pocit, že som spal oveľa viac, než som bol zvyknutý, akosi sa mi to stále nevidelo dosť. Vedel som, že mám povinnosti, že by som mal mame zamrmlať aspoň prepáč, keď som ju tak nemiestne odbil, no kašľal som na to. Aspoň jeden deň som chcel mať od všetkého a všetkých pokoj.

Ibaže, samozrejme, to by som nemohol mať za najlepšieho kamaráta toho najväčšieho magora pod slnkom!

Keďže som ho ignoroval a nedvíhal mobil, nakoniec som dostal budíček v podobe dvojčiat, ktoré mi nemilosrdne skočili do postele, tuším mi Theo aj polámal pár stavcov a čudujem sa, že posteľ útok tých dvoch vôbec prežila, keď ma násilím okradli o spánok. Potom mi Levi otrčil rodinný telefón a obaja sa pakovali preč skôr, ako by som ich udusil vankúšom. Hajzli jedni malí!

„Čo je?" hukol som otrávene do telefónu a bolo mi ukradnuté, kto je na druhej strane.

Finn sa zachechtal. „Teda, dvojčatá vraveli, že dnes si produktívny ako nikdy, ale že budeš až takýto nadšený z môjho telefonátu, to som teda nečakal." Jasné, keď sa chcem socializovať a užívať si, že mám čas blbnúť s ním, musí sa oženiť a venovať manželským povinnostiam, ale keď chcem mať jeden deň pokoj, musí mi to pokaziť.