Wild Heart [His Bad Boy Ways #4]

45. Pošpinení

Zdravím! Prepáčte, že dnes takto neskôr, ale iba pred chvíľou som sa vrátila z tábora, kde brigádujem, čiže len-len niečo stíham :) Stále to nie je veľmi pozitívna časť, ale snáď sa bude páčiť :) 

Tyler

Všade naokolo mňa revala rapová hudba, nadávky sa ozývali z každej strany a falošný spev mojich netalentovaných spoločníkov bol kvílim utrpením, ktoré som znášal len vďaka tomu, že som v sebe mal hojnú dávku alkoholu a v takomto stave ma nemohlo rozrušiť absolútne nič. Sedel som v krčme už druhú noc po sebe, jednoducho by som nezniesol byť sám so svojimi pomotanými myšlienkami a zlomeným srdcom... A hlavne som sa desil, že by mi na dvere znova prišla klopať Ruby.

Prudko som sa nadýchol a pleskol prázdny pohár na pult možno až príliš silno. Myšlienky na ňu... To nebol dobrý nápad. Bolo to ako sypať si soľ do otvorenej rany a potom len zúfalo a trpiteľsky sledovať, ako sa z nej valí viac a viac krvi a vy ju nemáte ako zastaviť. Celé moje poondiate srdce mi prišlo ako keby krvácalo a za celé tie roky, dokonca aj keď mi bolo najhoršie a preklínal som všetko a všetkých, toto bolo prvýkrát, čo som si želal, aby som žiadne srdce nemal. Prial som si, aby nebola pravda, čo mi vždy hovoril Oz – že napriek tomu všetkému, čo pre gang robím, nestal som sa zlým.

Ktovie, či by si to myslel stále, keby som mu povedal, čo som urobil, keby počul, čo som jej minulú noc povedal a keby videl, ako sa tvárila...

Pohár v mojom zovretí praskol, úlomky skla sa mi zaryli do dlane a ja som uľavene vydýchol – už som aj zabudol, aký je to skvelý pocit, aké ľahké je nahradiť jednu bolesť druhou, aby ste odpútali svoju pozornosť. Aspoň na nejaký čas. Barman vzal črepy, poumýval drevenú plochu predo mnou a keď mi podal obrúsok, aby som si utrel krvácajúcu ruku, iba som ho obdaril úsmevom a odmietol.

Fascinovane som hľadel na kvapky karmínovej krvi, ako sa mi kotúľajú po ruke, nehlučne dopadajú na aj tak špinavú zem a premýšľal nad tým ako je možné, že aj po tom všetkom, stále nekrvácam čiernou. Že mi v žilách nekoluje hnusná špina, akou som sa cítil...

Z hrdla sa mi vydral drsný zvuk a na jednu šialenú sekundu som sa preľakol, že je to vzlyk, že sa to citlivé ja, ktoré som zatlačil tak hlboko, ako sa dá, vrátilo, ale nie... Kým som si stihol uvedomiť, čo sa deje, začal som sa smiať ako pomätený. Hruďou mi trhali hysterické záchvaty a keď sa po mne začali niektorí chalani obzerať, pritisol som si ruku na ústa, aby som sa utíšil. Ibaže to bola tá zakrvavená ruka a keď som na jazyku zacítil kovovú príchuť, nedokázal som prestať.

Smial som sa tak ako ešte asi nikdy, nepamätám si totiž na chvíľu, kedy som bol natoľko bezstarostný a veselý, aby som sa schuti zasmial. A najhoršie na tomto bolo, že to vlastne ani nebolo od šťastia. Moje emocionálne ja bolo odkopané kdesi v kúte, lízalo si rany ako zranený pes a moja maska slzy ani smútok nepovoľovala. No zúrilo to vo mne, mal som pocit, že ma roztrhne z toľkých vecí, čo mi behali po hlave, z toľkých citov, ktoré som nechcel mať. Poriadne mi nepomáhal ani alkohol...

Vstal som od baru, smiech ma opustil tak rýchlo ako prišiel a keď som zovrel ruky do pästí a prešla mnou príjemné bolesť, keď sa rozrezaná dlaň prihlásila o slovo, vedel som, čo musím urobiť. Keď je toho vo mne až príliš veľa a prídem si, že mi pod náporom toho všetkého popraskajú aj kosti, pomôže len jediná vec... Kým som však stihol odísť na záchody a pohľadať čosi dostatočne ostré, čo by splnilo svoju úlohu, dvere na krčme sa otvorili a hudba v momente stíchla a všetci ustali vo svojej činnosti.

Isadora preplávala davom, nasledovaná len rytmickým klop, klop svojich čižiem a vrhala sladké úsmevy na každého z chalanov – niektorí jej ich horlivo opätovali, iní radšej uhli pohľadom a modlili sa, aby sa túto noc nestali centrom jej pozornosti. Zase sa mi chcelo smiať, pretože to boli takí šťastní hajzli – nie, dnes nebude mať jej pozornosť nikto z nich, môžu si vydýchnuť. Potom, čo sa včera večer neukázala, bolo mi jasné, že to neznamená, že ma necháva vyviaznuť bez trestu. Nie – Isa mala vždy slabosť pre dramatickosť, len chcela, aby som bol úplne na dne, deprimovaný a zničený. Aby mi nakoniec mohla zasadiť fatálnu ranu.