Wild Heart [His Bad Boy Ways #4]

27. À la folie

Ahoj! Dnes ma nenapadá žiadny obkec na úvod, tak nebudem naťahovať a užite si novú časť ;) 

Ruby

Moja hlava sa stala pódiom pre nejakú rockovú skupinu, aspoň tak mi to pripadalo. V spánkoch mi pulzovala parádna migréna, až som zastonala, keď som sa pohla na posteli, aby som si mohla zaboriť tvár do vankúša a dostať ešte pár vzácnych minút spánku. Možno by to zmiernilo tú bolesť... Veľmi dobre som vedela, prečo som sa doteraz alkoholu vyhýbala – nie je to len preto, aby som sa vyhla nadmernému cukru a udržala si figúru, ale tá následná opica, bolesť hlavy, kyslá pachuť v hrdle a nutkanie vracať... Carrie som videla bojovať s opicou nespočetnekrát a prisahala, že ja to nikdy nenechám zájsť tak ďaleko.

A pozrite sa na mňa teraz...

Na jednu stranu som mala chuť Tylerovi jednu vraziť a keď tá hmla v mojom mozgu trochu zredla a pretlačili sa cez ňu spomienky na včerajší večer, došlo mi, že som sa o to aj pokúsila. A zlyhala na plnej čiare. Líca sa mi rozhoreli, keď som si spomenula k čomu som sa mu priznala, a ako veľmi som mala chuť ho prekliať, keď sa zachoval racionálne. Na druhú stranu som mu však za to bola vďačná. Áno, páčil sa mi ten bozk, no to neznamená, že sa mi žalúdok neobracal pri pomyslení, že sa to stane znova.

Ale tie saltá v mojom bruchu možno znamenajú aj čosi iné...

Nech už ma tá hlava bolela akokoľvek katastrofálne, v sekunde som vyletela z postele, obavy z toho, že začnem vracať dočasne utlmili bolesť. Vrútila som sa do obrovskej mramorovej kúpeľne a mierila k záchodu... Len aby som primrzla na mieste, keď som si všimla Tylera, ako vychádza zo sprchy. Našťastie si okolo pása stihol omotať uterák skôr, než som uvidela niečo, čo som nepotrebovala, no aj tak som sa červenala až za ušami.

„Prepáč, veľmi sa ospravedlňujem, nevedela som..." pohrávala som sa s rukávom trička a statočne prehĺtala žlč.

„Nič sa nedeje," uisťoval ma. „Si v pohode?"

Hypnotizovala som kachličkovú podlahu, čiže som si nevšimla kedy sa pohol, no odrazu ma jeho prsty chytili pod bradou a zdvihli mi hlavu, aby sme sa mohli jeden druhému dívať do očí. Mierne sa mi rozšírili oči – jeho atramentovo čierne vlasy boli mokré od sprchy, kvapky sa mi lenivo kotúľali po spánkoch, kvapkali mu z nosa a brady. Jeho lícne kosti boli ostro rezané, dodávali mu istú drsnosť, no keď som sa mu pozrela do tmavomodrých očí, upokojila som sa.

Na prvý pohľad sa vám môže zdať zastrašujúci, prinúti vás to uvažovať, či všetky tie historky, čo o ňom kolujú predsa len nie sú založené na skutočnosti. Rozhodne vyzeral ako bad boy. Ale jeho oči... Nedokážem to vysvetliť, zrejme som sa pri ňom cítila uvoľnene, pretože som videla aj jeho zraniteľnú stránku, dovolím si tvrdiť, že jeho pravú tvár, a bol nežný a starostlivý a citlivý. Jeho oči rozprávali príbeh zlomeného chlapca, ktorý zúfalo túžil po tom, aby ho niekto videla a rozumel mu.

„Ruby?" Tyler naklonil hlavu a mne došlo, že som naňho len nemo civela.

Rýchlo som potriasla hlavou, posledné, čo teraz potrebujem je, aby som mu náhodou vyklopila, aký neskutočne atraktívny mi pripadá. „Hej, som v poriadku... Teda, tak v pohode ako len môžem byť vzhľadom na to, že si ma včera opil." ...a zrejme ešte stále nie som úplne triezva, keď sa motám vo vlastných myšlienkach.

Tyler sa usmial – úprimným úsmevom, ktorý mu rozžiaril celú tvár. A ten drsný, strašidelný výraz? Bol fuč, len tak jednoducho. „Ruby, sotva si ochutnala štyri rôzne druhy alkoholu, vypila jeden džús s vodkou a potom sa proste zložila."