Our Destiny

1.kapitola

,, Claaaaraaaa! "

,, Čo zas?!"

,, Sakra zase sa maľuješ?! Prestaň s tým, tebe nepomôže ani plastika! "

,, Sklapni, zdržuješ ma!"

,, Kedy mieniš z tej kúpelky vypadnúť?! "

,, Keď budem von tak budem von!" - zvriesknem a pokračujem v česaní mojich dlhých čiernych vlasov.

Ah...maľovať sa každé ráno ma už vážne prestáva baviť...ale...vôbec si neviem predstaviť byť nenamaľovaná na verejnosti. Jediný kto ma videl nenamaľovanú bol môj brat...no a potom ako sa ma zľakol tak sa radšej maľujem stále. Idiot...a keď som sa začala maľovať častejšie tak mi vraví aby som si nedávala na ksicht chemiu, že to nepotrebujem. Sakra! Nech si vyberie!
No ale samozrejme...nemaľujem sa až tak žeby som mala na sebe kilo omietky. Až tak to nepreháňam.

Ešte dokončím posledné úpravy aby
mi vynikli moje hnedé oči a so spokojným výrazom prudko otvorím dvere a jasneee! Nie je prekvapenie že sa už o zárubňu opiera to pako a zdá sa mi že aj s nahnevaným pohľadom, pretože jeho zelené oči sa mi zdajú tmavšie než hocikedy predtým. Ale jeho pohľad je vždy taký strašidelný takže mi to môže byť jedno.

,, Čo tu obsmrdaš?" - vynadám mu.

,, Clara ak by som nebol tvoj brat, teda tvoj úžasný brat, tak by som vyrazil dvere a nakopal ťa!" - prehrábne si tie svoje strapaté a hnedé vlasy.

,, Ty?! Úžasný?! Nakopať?! Nenechaj sa vysmiať! "-začnem sa smiať.
,, Corny nerob tu zo seba drsňáka a priprav sa, musíš ma odviesť do školy.

Tiklo mu oko a naklonil hlavu.
,, Buď rada že máš brata ako ja pretože niektorí by sa na teba vyprdli "

Zasmiala som sa.
,, No ale si to ty, tak makaj" - zdvihnem prst a štuchnem ho do hrude.

,, Nešahaj na mňa, krpec! "

,, Nie som krpec!"

,, Ále áno si, veď si o hlavu nižšia "-zasmial sa a ťukol mi s prstom do čela.

,, Ja zato nemôžem, nie som malá. Je to tvoja chyba, to ty si príliš vysoký" - prižmúrim oči a prekrížim si ruky.

,, Pfff...môžeš hovoriť čo len chceš, si stále krpec a teraz uhni nie len že ťa musím odviesť do školy ale ešte musím ísť pre Noemi " - tiež si prekríži ruky.

,, Booože čom sa k nej neprestahuješ? Máš dvadsaťdva a bývaš tu stále" - prevrátim očami.

,, Dobre vieš prečo. Musí na teba niekto dávať pozor. "

,, Nepotrebujem mať doma pestúnku, som dosť stará nato aby som bola doma sama"

,, Práve preto musím byť v strehu ty malé vlkodlačie monštrum a keďže ťa poznám nejakú tu dobu tak viem čo ti behá po hlave "- postrapatil mi vlasy a vošiel do kúpelne.