Our Destiny

15.kapitola

Snažila som sa o moju zmenu povahy pár dní, no nepripadá mi žeby som sa nejak posunula. Pripadám si stále ako na začiatku. Čakala som že ho oblbnem rýchlo no zdanie klame.

------

Už asi pätnásť minút sledujem fľak na okne. Rozrušuje ma to a nenechá myslieť racionálne. Prehľadala som aj kúpeľňu či tam nie sú nejaké čistiace prostriedky no nič som nenašla. Skúšala som to dokonca zoškrabať, no skôr som si zničila necht.

,, Do riti aj s debilným fľakom! "-dupla som nohou a nahnevane zavrčala. Okrem toho že tí pred dverami mi priniesli jedlo, tak som sa s nikým nerozprávala. Kde je Lysannaaaa?! Už si vážne čím ďalej tým viac pripadám ako vo väzení.

Znudene som si pošúchala čelo a začala premýšľať s čím to môžem ešte vyčistiť.

,, Čo sa deje, Clara? "-ozval sa známy hlas...

Asi som sa tak zamyslela že som až prepočula otváranie dverí.

,, Nič..." - začala som sa naťahovať.
,, Inak, kedy príde Lysanna? "

,, Má veľa práce s dokumentami, prečo?" - pohol sa ku mne a napokon ma chytil za ruky.

,, Ja len že sa nemám s kým rozprávať" - sklopila som zrak k naším už prepletením prstom.

Chytil ma za bradu a jemne mi ju zdvihol.
,, Som tu predsa ja, môžeš sa rozprávať so mnou"

,, Ale to nie je to isté "-prekrútila som očami.

,, Veeeeď, ani nemusí. " - zaškeril sa a pritiahol si ma ešte bližšie.

Dobre...tie dni som sa trošku viac činila. Moje chovanie bolo priam ukážkové a Brandon sa ku mne začal chovať tiež viac milo...no...asi som to prehnala, keďže sa ku mne nebezpečne približuje s tvárou.

Zažmurkla som a rýchlo sa od neho prekrútila.
,, Lenže...je to žena ako ja. Ty si muž. Niektoré veci nechápeš. "-založila som si ruky v bok.

,, No veď...som muž" - zaškeril sa ešte väčšmi.

Nadvihla som obočie.
,, A? Čo tým myslíš? "

,, Hmmmm...povedzme že so mnou nemôžeš hovoriť ako s Lysannou, no myslím že so mnou bude väčšia sranda" - naklonil hlavu a šibalsky na mňa žmurkol.

,, Eeeh...nie...nebude "-otočila som sa smerom k oknu a napokon som si o neho oprela hlavu. Tesne vedľa toho hnusného fľaku.

Niečo ma napadlo! Má predsa dobrú náladu! Dobre, idem teda spraviť ďalší krok môjho hereckého výkonu.

Ťažko som si vzdychla, tak aby to bolo smutné, depresivne a všetky ďalšie smutné emócie.

,, Čo sa deje? "-objal ma zozadu a položil si hlavu na moje rameno.

,, Ja len...že sa tu cítim sama...nemôžem si ani len spraviť jesť alebo sa prejsť. Som z toho smutná"

〰️〰️〰️〰️

To posledné slovo ma až vyľakalo. Smutná?!

,, A čo by si vlastne chcela?"

,, Len vychádzať z izby "-otočila sa ku mne a so smutným pohľadom sa dotkla mojej hrude.

No páni. Až mi prešli zimomriavky.

,, Noo...nev-"

,,Už izbu poznám na spamäť a keďže mám byť budúca luna, tak nech aspoň spoznám svoj nový domov" - oprela sa mi o hruď a svoje ruky presunula na môj chrbát.