Our Destiny

19.kapitola

Bolo prekvapivé sa zobudiť na posteli a nie niekde na zemi, keďže si ani nepamätám ako som zaspala.

Viem len, že som pri ňom dosť dlho sedela a sledovala ho ako spí, ale to ako som si ľahla si vôbec nevybavujem. Asi ma premiestnil on.

Otočila som s hlavou a už absolútne ma neprekvapilo, že jeho hlava bola vedľa mojej. Jeho ruka ma objíma ako keď dieťa nechce pustiť novú hračku.

Pretrela som si oči a unavene si zívla.

,, Netri si oči. "-zamrmlal so zatvorenými očami.

,, No ty mi máš čo hovoriť." - pousmiala som sa.

,, Je skvelé si pospať na posteli."

,, To je."

,, Ale ešte lepšie je, keď si vedľa mňa ty."

,, Pfff...tie svoje sladké rečičky si niekde strč. Chytím z nich cukrovku."

No lenže s mojou poznámkou som ho vôbec neodradila. On sa totiž ku mne ešte viac natisol.

,, Clara? "-šepol mi k uchu.

,, Hmmm?"

,, Budeš tu so mnou aj naďalej? "- tentokrát to už bolo vážnym tónom.

No ja začínam pochybovať. Ak ho opustím tak sa môže dokonca zabiť a to nechcem no...na druhú stranu tu nemôžem ostať pokým nespravím vec o ktorú sa už dlho snažím.

,, Ostanem tu."

V tej chvíli prudko otvoril oči, zdvihol sa a oprel o lakeť.

,, Vážne? "-jeho oči boli tak rozžiarené ako hviezdy. Som veľmi rada že už ich nemá červené.

Prikývla som.
,, Ale mám podmienku."

,, Akú? "

,, Dovolíš mi vidieť brata." - tvár som zmenila na chladnú a hlavne kamennú.

Jeho natešenie trochu kleslo no potom sa na mňa znovu usmial.
,, Dobre."

Tak počkať...nejak rýchlo to schválil...až podozrivo rýchlo.
Pochybne som nadvihla obočie.
,, Takže môžem?"

,, Môžeš ale pôjdem s tebou."

Moje pery sa roztiahly do širokého úsmevu. Až som od radosti zvískla a schovala sa pod perinu, kde som začala kričať.
Kopala som s nohami do vzduchu takže to z vonku musí vyzerať, akoby som mala záchvat.

Vytiahla som ruky spod periny a prudko ju odtiahla. Pozrela som sa na neho pretože som si uvedomila, že som tu zo seba spravila úplného idiota. Aj on si to evidentne myslí, keďže na mňa hľadí s takým tým zmäteným výrazom.
,, Čo? "- chytila som sa za bradu.

,, Ja len že som ťa takú šťastnú ešte nevidel."

,, A divíš sa? Kedy inak odchádzame? "-rýchlo som perinu vyhodila do vzduchu a vyštartovala z postele. Som si na sto percent istá, že za mnou ostal aj dym ako to býva v animákoch.

,, Počkaj. Kam sa tak ponáhľaš? " - sadol si na posteľ a oprel sa dozadu s lakťami.

,, Najprv sa osprchujem a potom odchádzame, no nie?"

,, Vieš aká to je dialka? "

,, Noa?"

,, Budeme ísť celú noc ak vyštartujeme teraz..."-vzdychol si.

,, No vidíš, tak sa priprav. Ak chceš tak si ešte môžeš na polhodinku zdriemnúť "-zamávala som mu.
,, Ale ešte niečo!"

,, No s čím ma ešte prekvapíš?"