Našiel som ju...neviem síce ako vyzerá v podobe človeka ale...
Jej vôňa bola nádherná ako...jahody s vanilkou.
Prechádzal som sa tým lesom pretože som sa musel trochu odreagovať od svojej svorky...
A hneď potom ako som ju ucítil, tak som sa tej vône nemohol nabažiť, bolo to úžasné. Viem, že je to moja spriaznená duša. Určite áno.
Než som stihol prísť tak mi ušla ale...prenasledoval som tú vôňu. Bolo to ťažké pretože pravdepodobne ma chcela zmiatnuť, a tak behala pomedzi stromy no aj tak ma to doviedlo k jej domu...chcel som ísť hneď do vnútra a vziať ju so sebou, lenže...keď som pozrel cez okno a videl jej telo na postely, ako tam spí...tak som radšej tu túžbu potlačil. Musím vydržať. Síce som jej tvár nevidel kvôli tme ale som si istý že je krásna...
Viem už kde býva.
Prídem si po ňu.
Je moja a patrí mne. Len mne.
Sľubujem...čo najskôr sa vrátim a vezmem ju k sebe domov. Bude mojou...
YOU ARE READING
Our Destiny
Werewolf,, To je môj brat, pustite ma! "-zvriesknem no oni nič...ťahajú ma od neho preč. ,, Nie! To nemôžete!" - berú ma od neho...ignorujú ma...kričím po nich, trhám sa ale...nemá to účinok...jediné čo mi ostáva je...premeniť sa. ------- To sa stalo pár dn...
