Our Destiny

20.kapitola

Kým sme odišli tak ubehla asi hodina. Brandon totiž musel zvoliť ,, dočastného alfu,, a plus ešte potreboval troch ktorí by nás doprevádzali. Čiže kým sa pripravili tak ja som zbalila nejaké jedenie na cestu.

Teraz konkrétne sedíme v aute a cestujeme. Asi už tri hodiny a mňa boli riť. Neskutočne.

,, Nie si hladná? "- Brandon preruší trápne ticho, ale má pravdu...som hladná.

,, Som...ale už som toho zjedla toľko, že je neslušné brať si ešte viac"

,, Neslušné? Si pri mne. Ja slovo hanba nepoznám "

Vzdychla som si a chytila sa za čelo.
,, Nie...dám si neskôr, nemôžem sa prežierať"

,, Neprežie-"

,, Ticho prosím, sústreď sa na cestu"

,, Čo ti je? Si nejaká podráždená "

,, Nie som! Proste nechcem jesť"

,, Faaajn tak nejedz "

Dám si niečo až o hodinu, nech to nie je veľmi nápadne. Ale aj tak. Nechcem aby tu bolo ticho, čiže musím vymyslieť vhodnú tému na rozprávanie.

,, Brandon?"

,, No? "

,, Ako dlho si ma hľadal? "- je to celkom zaujímavá téma, pretože by ma to vážne zaujímalo.

Zasmial sa a nespúšťal oči z cesty.
,, Pol roka "

,, Tak málo?! "-vyhŕkla som na neho.

,, Málo?"

,, No áno ! Väčšinou to býva tak že muž hľadá dievča celé roky. "

,, Musel som sa pripravovať ako budúci alfa, taktiež keď zomrel otec a ja som sa stal alfom tak som mal veľa papierovania a vybavovania. Nestíhal som. Dokonca ani teraz nemám nejaké veci dokončené. No a čo sa týka teba, tak som ani nečakal že ťa vôbec nájdem. Prehľadal som každé jedno mesto, kým som prišiel do toho tvojho. So svorkou sme zastali na krajnici cesty, pretože sme sa potrebovali trochu vyvetrať. Predsa len sedieť v aute nerobí každému dobre a mne to nerobilo dobre, už vôbec. Čiže som sa šiel trochu prebehnúť do lesa až ma zastavila tvoja vôňa. No a tu bol koniec môjho hľadania. Trochu nám trvalo než sme obišli les a prišli do mesta, a trafili k tvojmu domu ale ako vidíš, tak to dopadlo dobre. "

,, Ako pre koho" - šepla som ironicky ale pre neho to určite šepot nebol.

,, Môžeš s tým prestať? Nepripomínaj mi to každú chvíľu "

,, Nepripomínam ti to stále"

,, Ale hej! "-otočil na mňa hlavu.

,, Sleduj cestu!"

,, Tak ma neprovokuj "-jeho pohľad sa rýchlo ocitol na vozovke.
,, To že som ťa nešiel tak rýchlo, bol zázrak, za ktorý som rád" - nejak rýchlo zmenil tému aby sme sa nezačali hádať. A spravil dobre.

,, Ako si sa tváril alebo ako si reagoval keď si ma našiel? "

,, Hmmm..." - chytil si s jednou rukou krk a zamyslel sa.
,,...keď som ucítil tvoju vôňu tak som myslel že lietam, proste som nevedel kde som. Telom mi prechádzali všelijaké reakcie, čiže som vedel čo to znamená. V tej chvíli som sa zamiloval." - všimla som si ako na tvári začal naberať červenú farbu.

,, Zamiloval? Len preto že si ucítil môj pach? "

S úsmevom prikývol.

,, Veď si ani len nevedel ako vyzerám alebo ako sa volám"

,, Prosím ťa, ani som nepotreboval vedieť tvoj vzhľad. Keď niekto tak pekne vonia tak je jasné že je aj krásny. No a nemýlil som sa. A čo sa týka mena tak to je najmenej. "

No to že som pekná mi povedalo veľa ľudí, ale keď mi to povie Brandon, tak mám zo seba lepší pocit. Taký ten úžasne úžasný. Myslím že je to teraz vidieť aj na mojej tvári ako som sa potešila.

,, A ty?" - pozrel na mňa kútikom oka.

,, Čo ja? "

,, Čo si ty prežívala keď si vedela o mne? "

Teraz sme sa dostávali do slepej uličky, pretože ja som neprežívala to čo on.

,, Aj mne sa tvoja vôňa páčila..." - trošku som sa odmlčala a on sa skôr zachichotal.
,, Ale nezamilovala som sa do teba. Mala som skôr strach...bála som sa. Keď si si pre mňa prišiel, tak som myslela že je to len nočná mora" - chytila som sa za krk a pomaly na neho pozrela. Úsmev vôbec nemá doširoka a...jeho, už tentokrát dve ruky, začali ešte silnejšie zvierať volant auta.

,, A...teraz? Čo ku mne cítiš? "

Jeho otázka ma už do slepej uličky dostala úplne. Pretože mu neviem odpovedať... Vážne neviem, čo k nemu cítim.

Ľúbiš ho!

Eh...tak to by som nepovedala.

,, Clara?"

Jeho hlas ma prerušil od rozhovoru s Elis.

Prudko som sa nadýchla a zaťala päste.

,, Ja neviem..."

,, Ako že nevieš? Miluješ ma alebo nenávidiš?! "

,, Ani jedno! Ja...ja som niekde medzi, neviem čo k tebe cítim Brandon! Nemôžeš sa ma len tak spýtať takúto otázku! "

Vzdychol si a bolo mu vidieť na tele že sa snaží čo najviac upokojiť.
,, Tak prepáč...ja si počkám kým sa do mňa zamiluješ tak ako ja do teba" - jeho kútik sa nadvihol no mnou prešlo nepríjemné teplo a zima. Myseľ vzdoruje a srdce sa chce poddať. Tak si sakra vyberte! Nie som robot!

------

Slnko už zapadlo a z diaľnice je vidieť akurát na osvetlené mesto.

Hlavu mám už unavene naklonenú.

,, Kľudne môžeš ísť spať keď si unavená. Nemusíš za každú cenu byť hore. "

,, Ale nie, ak zaspím nebudeš sa mať s kým rozprávať" - zívla som si.

,, To je najmenší problém. Choď spať. "

,, Ale choď. Pôjdem spať, keď pôjdeš aj ty"

Ideme vážne dlho. Zaujímalo by ma akú drogu mi to vtedy pichli keď ma uniesli.

,, Nechceš sa ísť previesť cez mesto? Možno že ťa to uspí "

,, No isto! Ale áno môžme, ale...nezdržíme sa tým?"

,, Nie, GPS mi ukazuje že asi dva kilometre od mesta je znovu odbočka na diaľnicu, takže môžme ísť aj do reštaurácie, ak si hladná "

,, Nieeee to nás zdrží! Len sa cez neho prevezieme. Bude to také menšie rozptýlenie. "

Mesto je dosť veľké a po jeho vstupe, som si všimla že aj obchody sú celkom luxusné, takže sem prídem nakupovať oblečenie.

------

Počas jazdy cez mesto sme sa spolu stále smiali a robili si srandu z ľudí. Bolo to super, už dlho som sa tak nenasmiala ako teraz. Ale potom prišla tá smutnejšia časť. Preto, lebo hneď po príchode na diaľnicu som zaspala.