Our Destiny

39.kapitola

Zobudila som sa s tým že pozerám na svoj nočný stolík. Brandnove ruky ma zozadu objímajú. Jeho kľudný dych, pri mojich vlasoch, ma úžasne upokojuje.

Natiahla som ruku k môjmu mobilu.

Je jedenásť hodín presne. Heh...najvyšší čas sa pomaly dostať z postele.

Pretrela som si oči a pomaličky sa posadila, tak, aby som ho nezobudila. Netreba sa nám nejak extra obliekať. Predsa len...je to súťažo-párty. Ešte sa stavím že sa to Brandnovy zapáči natoľko že sa k nim pridá.

Podišla som k skrini, no zároveň som s očkom videla tie rozhádzané veci. No mňa najviac zabolelo vidieť moju úžasnú košeľu na zemi, roztrhanú na cimpr-campr.

Bomba!

Vzdychla som a hodila na seba čierny župan. Je Brandnov ale tomu to nebude vadiť.

,, Prečo odomňa takto ticho odchádzaš? "-vzdychol ale neotvoril svoje oči.
,, Snáď sa ti pri mne neleží zle? "

,, Nato si ako došiel? "- zasmiala som sa a začala zo svojej skrine vyberať niečo vhodné.

,,Prečo tú oslavu jednoducho nezrušíš a nestráviš so mnou deň osamote? Iba si vezmi ako sa nám deň pekne začal. Chceš v tom snáď pokračovať, však? Tak to zruš a ľahni si ku mne."

,, Nie." - prudko som sa mu otočila.
,, Vstik. Choď sa obliecť. "- dvakrát som tlieskla.

,, E eeee. Ja neceeeeem." - zastonal a začal sa naťahovať.

,, Sakra si ako dieťa! Padaj lebo ťa oblečiem ja! "

,, Hooo...tak len smelo." - len som napla ústa a pukla si kostičku na krku.

------

,, Pohni! "- ťahám ho za ruku cez všetky chodby.

,, Claraaa ešte je čas sa niekam schovať a užiť si narodeniny osamote." - zastonal a nechal ma vláčiť ho.

,, Mlč! Ešte sa ti to bude páčiť!"

,, Páčilo sa mi čo sme robili pred pár hodinami, tak prečo v tom nepokračovať? "

,, Brandon...sklapni. Všetci ťa už čakajú!"

,, Ale to nie je môj problém. "-zavzdychal.

,, Štveš ma! "

,, Aj ty mňa, nepotrebujem oslavovať svoje narodky."

,, Tak si tam sadneš a budeš pozerať do blba."

,, Fajn! "- odsekol a ja som ho neustále ťahala ale samozrejme som nezabudla mu zaviazať oči so šatkou.

Nepotrebujem aby to hneď videl. Chcem aby sa nejak prekvapil.

〰️〰️〰️〰️

Načo...načo oslavu? Načo to je potrebné? Veď...je to len číslo a k tomu vyššie číslo. Čo sa mi nepáči.

,, Dobre zlatko...si pripravený? "- zasmiala sa keď otvorila dvere na terasu a mne po tvári prešiel ten letný vánok.

,, Ja som vždy." - vzdychol som si.

Jej ruky sa obmotali okolo mojej hrude a neskôr sa ocitli pri mojej hlave. Pomaličky mi dávala dole šatku a akurát keď mi do očí udrelo svetlo, tak všetci zo svorky zakričali : Všetko najlepšie!

No...neviem akú mám spraviť reakciu...takže som sa snažil robiť prekvapeného a usmievať sa.

Usmievať a mávať...usmievať a mávať, Brandon.