Our Destiny

42.kapitola

Kráčala som chodbami a následovala jeho vôňu. Potrebujem sa s ním porozprávať. A viem, že aj Will je na tom rovnako. Musí s niekým hovoriť. Je v ňom toľko hnevu, ktorý musí vysť von, prostredníctvom slov. Len nie päsťami. To by nebolo veľmi dobré.

Zastala som pred sivými dverami.

Som tak nervózna. Čo ak má výbušnú povahu a vyhodí ma aj s krikom? Či nebodaj niečo horšie?

Budem dúfať v to najlepšie.

S hlbokým nádychom som, s trasúcou rukou, zaklopala na dvere.

,, Vstúpte. "-ozvalo sa.

Chytila som kľučku do dlane a pomaly otvorila.

V tmavo sivej izbe sa Will opieral o skriňu so založenými rukami vo vreckách.

Jeho oči sa hneď zapichli do tých mojich.
,, Ale...to mi je prekvapenie."

Len som za sebou zatvorila dvere a oprela sa o nich.

,, Potrebuješ niečo?"

,, Porozprávať sa. "-povedala som chladne.

,, Porozprávať..." - vzdychol. ,, O čom sa chceš rozprávať...ehmm..."- znovu si ma obzrel.

,,Clara."

,, Ah...takže o čom sa chceš rozprávať, Clara?" - povedal neutrálne.

,, Chcem vedieť všetko. O tvojom celkovom vzťahu s Brandnom. Prečo si sa rozhodol vrátiť a čo všetko si tie roky robil." - povedala som priamo a s kamennou tvárou.

,, Pfuuu...nato že sa vôbec nepoznáme, sa ma pýtaš priveľmi osobné otázky." - pretrel si oči a podišiel k posteli na ktorú si ihneď sadol. ,, Tak poď. Toto bude na dlhšie rozprávanie. "- pobúchal s rukou vadľa seba.

Len som nadvihla obočie a rozmýšľala či neostanem tam kde som.

,, No poď. Ja nehryzjem. "

Ehmm...neviem neviem.

,, Budem ti veriť. "- nadýchla som sa a posadila sa tak aby medzi nami nastala dostatočná vzdialenosť.

,, Veriť? Z tvojho správania to vyzerá tak, akoby si sa ma bála. "- prehrábol si vlasy a oprel sa rukami o stehná.

,, Prepáč...ale to ako si na mňa pozeral v tej miestnosti, ma dosť znervózňuje."

Jeho pery sa roztiahli do jemného úsmevu a trochu sa zasmial.

Uf...no...jeho smiech je vážne pekný. To musím uznať. Ako...William je celkovo pekný, proste typický Dark.

,, Čiže sa ma bojíš preto, lebo na teba nejak zvláštne pozerám? Fakt?" - pozrel sa na mňa spoza jeho pramienkov vlasov ktoré mu šibalsky spadli pred tvár.

Prikývla som.

,, Ale no ták. Toho sa vážne báť nemusíš. Nijak ma totiž nepriťahuješ."

,, Prosím?! "- vyhŕkla som a jeho smiech sa o trošku zväčšil.

To si robí srandu?! Však žartuje...

,, Neber si to zle. Si pekná ale nie si môj typ. Pozerám na teba len preto, lebo žiarlim nato, aké má Brandon šťastie. "- teraz sa už len smutne pozrel na podlahu. ,, Žiarlim pretože ja také šťastie mať nikdy nebudem."

Teraz som sa na neho len ustarostene pozrela so smutne skriveným obočím.

,, To nehovor. Niekto na svete-"