Our Destiny

8.kapitola

Otvorím oči. Všade je tma...
Asi som mu vtedy zaspala na tom rameni.

No...niečo ma tlačí na bruchu. Ten pocit je nepríjemný a bojím sa že je to čo si myslím. Idem teda pomaličky s rukou k bruchu...a moje obavy sa potvrdili.

Ruka. On si tú svoju ťažkú ruku položil na moje brucho!

Pre Bohyňu...to si robí srandu.

Totálne ma to rozhodilo a nie len to.
Ani som nemusela otáčať s hlavou, dobre som vedela že je hneď vedľa mňa.

Takže som sa mu opatrne snažila dať tú jeho veľkú ruku preč no...

Nespokojne sa zamrvil a ešte viac tu ruku okolo mňa ovinul.

No to si robí srandu!
Odtiahla som sa teda ja...a na moje NEprekvapenie sa znova pritiahol.
Akokeby bol proste hore a čakal kedy sa zobudím aby mi toto mohol robiť.

Sakra...no nič...aspoň pôjdem na WC.
Čiže som sa pomaly postavila.
Divne zavrčal, no spal ďalej...fuuh, to je hlavné!

Tackajúco som sa zatvorila v kúpeľni. Kúpelňa je tiež tak vybavená ako jeho spálňa. Čierne kachličky a všetko je biele. Pozrela som sa na seba v zrkadle.
Mala som rozťatú peru a už mám na sebe iné veci. Biele dlhé tričko a tiež aj dlhé čierne pyžamové tepláky. Pfff...poučili sa už?! No ale mňa zaujímalo jediné, takže som si zdvihla tričko a divála sa na svoje brucho.

Joooj...je tak červené a doškriabané...bolí to...ani si neviem predstaviť čo mám na zadku.
Ale nešlo len o brucho, zadok či peru. Celkovo moje telo na tom bolo zle. Bola som bledá a začínala mi byť zima...dokonca až zle...

Musela som si opláchnuť tvár a k tomu som sa aj napila z kohútika.

,, No keď som už tu... "-zapozerala som sa na záchod.

Netrvalo dlho kým som spravila to čo som mala, spláchla a umyla si ruky.

No niečo je inak. Potiahla som nosom.
,, Fuj, čo tu tak..." - privoňala som si k môjmu podpazušiu. No...to som ešte nevedela čo ma čakalo za peklo.
,, Čo do..." - tak ma naplo a taktiež som mala pocit že ma môj mozog opúšťa.

Sakra!
Tak toto už nikdy nespravím! Toto bola životná chyba! Treba to okamžite napraviť. Ako mohol pri mne ešte ležať?! Ja byť na jeho mieste tak sa vyhodím z okna a pre istotu by som zamkla všetky vchody a zatarasila okná.
S pomalou smrťou v očiach som sa pozrela na vaňu. Vážne veľkú vaňu. Bolo to také svetlo na konci tunela. Moja veľká záchrana. Boli tam všade mydla, sprcháče... Wooou...pripadám si teraz ako v nebi. No...len dúfam že nie som mŕtva...

Napúšťala som si plnú vaňu a oblečenie hodila niekde do kúta. Hodila som do vane všetky možné peny do kúpeľa.
Veď čo...nie je to moje. Keď sa niečo ponúka zadarmo tak to treba využiť!
Už si tu šťastne lehárujem asi dvadsať minút ale mám pocit že som tu už večnosť a vážne sa z nej nemám chuť postaviť.
No, lenže vždy príde ta nepríjemná vec. Studená voda a ja začnem kýchať. Vážne veľakrát.
,, Pre Bohyňu...toľkokrát som ešte nikdy nekýchla. Paráda ,osobný rekord! "- s nechuťou som sa musela postaviť z tohto priam božského kúpeľa a...

...

JA SA NEMÁM DO ČOHO OBLIECŤ!!

To nie!!

To smradľavé si už na seba nedám...
Ja tu zostanem! Navždy...zavretá v Brandnovej kúpeľni. To nieee!
To sa môže stať len mne.

,, Hej! Čo tam robíš "-treskne mi Brandon na dvere.