Our Destiny

13.kapitola

Ahoj ty malé vlkodlačie monštrum,

neviem či ti tento list príde, ale ak áno, tak chcem aby si vedela že som v poriadku. No...to nemôžem povedať tak na isto. Mám problém s príjmom a celkovo s trávením potravy. Bol som aj na operácii, hneď ako ma Noemi našla. Ak by som si totiž u nej nezabudol...mikinu, tak už by ti prišiel list v inej forme. Takže ak to čítaš, tak sa už nemusíš strachovať a hlavne sa nenechaj zastrašiť. Neviem ako tam s tebou zaobchádzajú. Dúfam že čo najlepšie.

Dúfam že sa čoskoro stretneme.

Tvoj živý a celkom zdravý brat, Corny.

Už hodinu ho neustále čítam a nemôžem prestať. Veľmi sa teším. Tak veľmi že ak by som si nedržala ústa tak od šťastia kričím na celý...dom...palác...hrad...neviem, ale jedno z toho je to určite.

,, Lysanna, ja musím ísť "-prudko som sa postavila zo stoličky.

,, Čo? Čože?!"

,, Musím ísť! "-rozhodím rukami.

,, Ale...to nemôžeš...ani nevieš čo Alfa spravil aby si ťa tu udržal..." - odmlčala sa a sklonila hlavu. Cez jej padajúce pramienky vlasov jej nevidím do tváre.

,, Čo spravil? Už ma tu drží ako väzňa"

,, Ale...tu nejde o to. Ale o to čo robí so svorkou"

,, Sakra, Lysanna nechcem z teba vyťahovať informácie ako z chlpatej deky! Vyklop to zo seba! "

Ťažko sa nadýchla a svoje vlasy si zastrčila za ucho.
Ten jej pohľad bol plný strachu a bolesti.
,, Keď zistil že si sa dostala cez prah izby..."

,, No? "-oprela som sa o stoličku.

,, Vymenil stráže"

,, Noa? "- nadvihla som obočie.

,, Vymeniť stráže u nás znamená...zbaviť sa. " - povedala zo seba ťažko a mne hlavou prešla práve tá nepríjemná a hrôzostrašná myšlienka.

,, P-počkaj...myslíš tým- "

,, Áno, spravil s nimi presne to načo myslíš..." - na chvíľku sa odmlčala.
,, Zabil ich..." - no tie dve slová povedala akoby mala na jazyku niečo ťažké a mne prešli telom ako elektrický šok.

Podlomili sa mi kolená a kebyže sa nedržím stoličky tak by som spadla presne tak isto ako keď som si prečítala list.
,, To nemyslíš vážne. Prosím povedz mi že klameš..."-chytila som si hlavu.

,, Nemám dôvod ti klamať. Presvedč sa sama. Otvor dvere a pozri sa na svojich strážcov."

Ani mi nemusela hovoriť dvakrát. Ihneď som išla k dverám a prudko ich otvorila. No a keď som videla tie ozrutné postavy tak ma striaslo. Vážne tam stáli iný a...vyzerali priam hrozivo. Majú zamaskované ústa a vidno im len chladné oči, ktoré priam hovoria...odtiaľto sa už nedostaneš.

Zatvorila som dvere a nakoniec sa o nich oprela. Oči som mala zapichnuté do zeme a bezvládne som sa chrbtom spustila smerom dole.
,, Je to moja vina"-šepla som.
,, Ak by som nevyšla z izby...mohli ešte žiť "

,, Patrili medzi nových...nenašli si ešte ani svoje spriaznené duše..."

Pritiahla som si nohy k sebe a o kolená si oprela čelo.
,, Čo som to spravila...mala som ich predsa chrániť! "-v očiach som mala slzy. Ani si neviem predstaviť ako tie dve chuderky niekde na Zemi musia trpieť. Kvôli mne sa to zničilo. Kvôli mojej tvrdohlavosti.

,, Aj mňa by vymenil."

Prudko som sa pozrela na Lysannu.

,, Vtedy čo si prekazila popravu toho vlkolaka sme sa rozdelili ,pamätáš?"

Súhlasne som prikývla.

,, Alfa povedal že si ma potom zavolá. No...zavolal. Ani si nevieš predstaviť ako sa na mňa vykričal. Ak by som totiž nebola družka jeho najlepšieho bojovníka, tak by ma vtedy zabil."

Čo je toto za miesto?! Čo je toto za prístup?!

,, Neber si to zle. Našich vlkolakov je veľa a takto to funguje pekne dlho. Nie je prvý. Ani jeden alfa pred ním nedával druhé šance. A takto to bude pokračovať niekoľko generácií. "

To nie je možné, takýmto tempom sa toľko životov stratí, rýchlosťou lúsknutia prstov a k tomu...takto sa ani nemôžem stretnúť s bratom!

,, Asi by som ti to hovoriť nemala...vážne nechcem aby si odišla...no ešte väčšmi nechcem aby si sa trápila. Ja by som asi spravila to isté. No ak chceš újsť, musíš Alfu presvedčiť že už odtiaľto nechceš odísť "

,, A...to ako?"

,, Skús byť k nemu milá, skús sa k nemu zamilovane prihovárať a tak. Ak uvidí že sa už nechceš dostať preč, tak aj on sa k tebe a aj k nám bude chovať inak. Možno zmení svoje spôsoby...aj keď o tom silne pochybujem. Proste si u neho musíš získať dôveru. Inak to proste nejde. "-povedala dosť vážne a chladne. Akoby sa tá Lysanna na chvíľku vytratila.

Znovu môj pohľad skĺzol na nohy.

To nie je možné...to mám byť k nemu vážne milá? Mám hrať zamilovanú? Mám sa akože tváriť že už do konca života chcem byť pri ňom? Sakra! Mne je blbo už len z toho keď pri ňom ležím. Ale...vážne, Lysanna má pravdu. Inak to nejde a je to jediná logická cesta. Musím to spraviť. Musím proste predstierať že ho...eh...milujem. Bleeeee to slovo mi prešlo hlavou ako migréna!

Eh...no nič teda...

,, Dobre...skúsim to "-nadýchla som sa nosom a pozrela sa do stropu.

,, Začnem už dnes"

Tento plán nazvem Odrbanie Brandna, level nekonečno.