Our Destiny

25.kapitola

Zobudila som sa tak k večeru. Toto je vážne príšerné. Veď ja nič nerobím len spím. Brat by ma zato spindal. To mi pripomína že musím zavolať domov a plus kde je ten workoholický idiot?!

Nie je tu! Dúfam že to nezmeškal alebo tak a taktiež dúfam že nespal takú hodinu. Pretože ak zistím že áno tak mu nakopem tú jeho svalnatú riť.

------

Zhovárala som sa s otcom a bratom takú hodinu a pól. Potom sme už zložili telefón, pretože som počula ako sa dvere do spálne otvorili. Áno a nie je to nikto iný ako on. Kde je do pekla Lysanna! To tiež iba pracuje alebo čo?

No musím priznať že teraz neústalý workoholik vyzerá lepšie. Síce mu tie kruhy pod očami stále vidno ale už sa na jeho tvári zráčil ten spokojnejší a oddýchnúty výraz.

Čo ma ale naštvalo je to, že sa nedokáže normálne najesť. Drží totiž v ruke papiere a v ústach má malý koniec rožka. Neviem ako ho do seba dával bez rúk ale je to obdivuhodné.

,, Deje sa niečo? "-povedal doslova s plnými ústami a skoro som mu nerozumela. Lenže život tu mi priniesol veľa prekvapenia, čiže toto je ešte stále v poriadku.

Naštvane som si prešla s jazykom po zuboch a vytrhla mu papiere z rúk.

,, Môžeš aspoň na chvíľku prestať preťažovať organizmus?"-hodila som ich na stôl a on na mňa nahnevane prižmúril oči.

,, Vráť mi ich. "-prehĺtol a už začal nahnevane krútiť ústami.

,, Nie"

,, Drahá, nechcem sa hnevať. Tak mi ich daj po dobrotky "

,, No aspoň vieš ako mi je keď sa ja hnevám neustále na teba" -prekrížila som si ruky a postavila sa pred nich tak aby na nich nemal dohľad.

Nespokojne sa mu dvíha hruď a podupkáva s nohou.

,, Stihol si privítať ten záskok? "

,, Áno "-pohol sa smerom ku mne s nezmenením pohľadom.
,, Tie papiere, zlatko."

,, Ako sa volá? "- svoj postoj som viac sprísnela ale veľmi ho to nezastavuje.

,, Alex " - nastavil mi ruku.
,, Pa. Pie. Re "

,, A aký-"

,, Nepokúšaj sa vyhýbať hlavnej téme, takže teraz...buď mi ich dáš alebo si ich vezmem sám."

Prižmúrila som oči a pukla si kostičku v krku.
,, Tak schválne. Skús to. "

------

Už sa desať minút naťahujeme. Bez prestávky. No to naťahovanie je len hipotetický názov, kedže momentálne ležíme na zemi s tým že mu strkám nohu do ksichtu a on sa cezomňa snaží dostať k tým debilným papierom.

,, Ak ma nenecháš tak ťa hryznem " - zavrčal mi do nohy.

,, To asi ťažko "

No...

Nerobil si srandu. Važne ma uhyzol načo som zvrieskla.

,, Idiot! " - prudko som pritiahla nohu k sebe s tým že moja ponožka ostala v jeho ústach.
,, Zožer si ju! "- zavrčala som a už na neho skočila.

Sadla som mu na brucho a stlačila mu ruky. Snažím sa chytiť dych a on asi to isté. Lenže ja som sa musela oproti nemu čiastočne premeniť, pretože ako vidím, Brandnovy sa vracia sila.

,, Štveš ma." - cítila som ako mi po čele steká pramienok potu a chcem ho silou-mocou utrieť. No ak ho pustím tak asi prehrajem.

,, Dobre pohrali sme sa a teraz ma pusti aby som šiel pracovať."