Our Destiny

36.kapitola

Moje oči sa pomaly otvoria a ja pred sebou uvidím svalnatú hruď ako sa spokojne dvíha a klesá. Objíma ma silnými rukami tak pevne, akoby sa bál že mu môžem znovu újsť.

Až som sa musela usmiať.

Jeho tela sa pomrvilo, aby mi naznačil, že sa zobudil. Ruka sa mu už z môjho pásu presunula k vlasom a zaborila do nich prsty.

,, Ani za svet odtiaľto nevyleziem. "- pritlačil si ma bližšie k jeho hrudi, tak, aby medzi nami nebola žiadna medzera.

Zasmiala som sa a moja ruka sa mu ovinula okolo chrbta.

,, Takže...je mi odpustené?"

,, To sa ma vážne pýtaš po tejto noci? "- odfŕkla som si.

,, Chcem mať istotu. Môžme byť teraz v jednej postely ale ak máš vo svojom vnútri stále ten pocit, tak to chcem vedieť. "

,, Nie, láska. Odpustila som ti." - zhlboka som sa nadýchla jeho vône.

,, Láska...to je pekné. Páči sa mi to." - zachechtal sa mi do vlasov.
,, Inak...ako sa...cítiš?" - toto bol skôr taký ten nervózny tón. Akoby sa bál, že mi nejak ublížil alebo niečo.

,, Hmmm...cítim sa úžasne ale trochu unavene." - zívla som si a jeho telo sa naplo.

,, Ale...je ti dobre? Sto percentne? "

,, Brandooon pýtaš sa ma divné otázky. Je mi úžasne tak to nerieš. "-pobozkala som ho na hruď a zatvorila oči.

,, Ja sa len uisťujem." - vzdychol si.
,, Nie je ti zima? "

,, Nie. Pretože si pri mne. "- trošku som sa odtiahla a pozrela sa mu do tváre.

Jeho pohľad je tak spokojný a...tak nádherný. Takého ho chcem vidieť stále, aj keď viem, že ak sa vrátime na Aljašku, tak nás čaká pohreb. Tá myšlienka je hrozná.

Až som pokrútila hlavou. Snažím sa ju dostať z hlavy a nemyslieť nato.

,, Čo sa deje? "- chytil mi bradu a s palcom mi prešiel po pere.

,, Nič..." - usmiala som sa a svoju ruku som presunula na jeho hrdlo.

,, Určite? Prišlo mi, akoby si sa snažila dostať niečo z hlavy. "- to bola veta ktorá ma donútila rýchlo vymyslieť výhovorku.

,, Hmmm...možno takú Alex." - škodoradostne som sa uškrnula.
,, Keď sa vrátime, tak tam určite nebude? "

,, Nebude. A ak bude, tak ju vyhodím svojim spôsobom." - zavrčal a prižmúril oči.
,, Toto bolo prvýkrát a aj naposledy." - odsekol.
,, Odkedy vieš inak šoférovať? "

,, Vodičák som si spravila v sedemnástich. "-zasmiala som sa a on sa trošku podvihol a oprel sa o posteľ lakťom. Preto som musela smutne skriviť ústa.

,, No pekne. To mi také nevieš povedať? "

,, Neprišlo mi to nejak dôležité. "- pretrela som si oči.
,, Tak fajn. Ideme sa najesť." - vyhlásila som a posadila sa s tým že som si dekou zakryla nahé telo.

,, Nie som hladný." - jeho ruky sa ocitli na mojich vlasoch ktoré mi trošku odhrnul od krku a tým sa mi začal prechádzať po znamení.
,, Bože. Už sa ti mení a je sakra krásny na tvojom tele." - zapriadol a pobozkal mi ho.

Moje končeky palcov sa skryvili a ústa som stiahla k sebe. Tými svojimi nežnosťami ma privádza do všelijakých pocitov.

,, Si nádherná."

,, Ty si tiež pekný, keď sa usmievaš. "- nadvihla som kútik úst.
,, Ale, hladná som!" - prekrížila som si ruky a napla ústa do nahnevanej bubliny.