7.kapitola

6.5K 274 9
                                    

Plán úteku je zahájený!

Presunula som teda k oknu a hneď ako som to urobila tak ma znepokojili dve veci.

Tá prvá bola že hneď ako som tvorila okno tak ma oviala zima...prečo ma obliekla práve do tohto oblečenia?!
Asi by to pre mňa nemal byť až taký problém keďže som vlk ALE! Má to vážne veľké ALE!

Pokiaľ nemám energiu, ktorú moje vlčie ja získava z jedla a odpočinku, no hlavne z jedla, tak sa nemôžem ani premeniť a taktiež ma moje vlčie ja nedokáže ani zahriať. Premeniť by som sa mohla aj z životnej energie...ale...to by som išla spáchať samovraždu.

,, CLARA TY DEBIL! MYSLÍŠ SI ŽE TERAZ NEJDEŠ SPÁCHAŤ SAMOVRAŽDU?! "- tieto slová mi neustále hovorí moje vlčie ja a ja už prestávam svoju trpezlivosť držať na uzde.

No a tá druhá bola že som neverila tomu čo som pod sebou videla.

Je to obrovská výška.
Neviem ani koľko som nad zemou.

Ale na druhú stranu ten palác alebo ako to nazvať má, vďaka Bohyni, stupňovitú strechu...

No...
...nebol by to taký problém ak by som nemala panický strach z výšok.
Síce keď som vo vlčej podobe tak sa nebojím, vyleziem kľudne aj na hory ale...v ľudskej podobe...to je nehorázne. Ten idiot! Prečo si nechal postaviť izbu tak vysoko?!
No to je jedno. Strach, nestrach...pôjdem za bratom.

S obrovským nádychom som preliezla na parapetnú dosku.
Sakra, sakra, sakra...to nezvládnem. Je to taká výška...spadnem a ostane zo mňa len mastný flek, ktorý z chodníka ani nezčuchajú.

Hneď podobnou, asi tak päť metrov, začína ísť strecha do stupňovita.

Opatrne som sa ťahala dole a keď som si bola istá, že som dosť blízko tej strechy tak som sa pustila.

,, OPAAA! "-kvíknem keď som už bola na nej.

,, Sakra...je tu ale zima!" - začala som sa triasť ale keď som sa pozrela na okno a videla že som to zvládla tak ma to zahrialo. Ale keď som sa pozrela na druhú stranu a videla že ma čaká ešte dlhá cesta...tak som sa len histericky zasmiala.

,, Ja tu zomriem!" - chytila som si hlavu a začala skákať z jednej strany na druhú aby som sa nejak zahriala.

Heh...

Som sprostá...

Pretože som na chvíľku zabudla že som na Aljaške a na streche je ľad, takže som sa šmykla a spadla na zadok. Ale to nie je všetko.

Klzala som sa...a ešte do najhoršie možného smeru...

Dole.

,, To si zo mňa robíte srandu?! "-nikde nie je nič čoho by som sa mohla chytiť...

Proste sa len šmýkam a môj zadok si to dosť odnáša.

,, Ja sa zabijem!"

Kĺžem sa dole!

Nemôžem zastať. Rýchlo som sa otočila na brucho aby som sa aspoň chytila konca strechy.

Do riti...tak to bolí!

Som už na konci strechy, a tak som sa jej rýchlo chytila.

Pod mojimi nohami nie je nič, nič necítim...dokonca ešte aj kvôli panike s nimi začnem kývať.

,, Sakraaaa! Ja ešte nechcem zomrieť! Som príliš mladá aby som zomrela"

Stále kývem s nohami a teda, som sa pozrela jak-štak pod seba a...

Our DestinyOpowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz