Our Destiny

46.kapitola

,, Si smiešny! "- zasmial sa a vrazil mi asi už stú ranu do čeľusti. ,, Je vážne zaujímavé...že aj napriek tomu ako ťa tu dlho bijem, si nevidal ani hlásku.

,, Táto tvár už dostala omnoho horšie údery ako tie tvoje detské. " - zasmial som sa a z úst mi vyšiel ďalší pramienok krvi.

,, Takže chceš prejsť na tvrdšie? Mám ti lámať kosti?"

,, Hmmm...to mi príde ako sranda. "- pozrel som sa priamo do tej znechutenej a úplne naštvanej tváre.

,, Si chudák."

,, Hej ale na tohto chudáka si poslal asi tridsať mužov a všetci sú teraz mŕtvy...čiže teraz mi povedz...som chudák ja alebo ten ktorý do mňa strelil uspávaciu šipku? "- nadvihol som kútik úst.

Jeho pohľad sprísnel a hneď nato mi vrazil so zakrvavenou päsťou rovno do nosa...

Musím uznať, že teraz sa mi už zahmlelo pred očami. Trošku som mykol hlavou aby sa mi vrátil zrak a s plnými ústami krvi, som pľuvol na zem.

,, Hmmm...to šteklilo. "- oblízol som si krv na perách. Tá bolesť, keď sa mi krv dostáva cez nosnú chrupavku...bolí asi najviac. Je neznesiteľná. Tak veľmi by som si chcel utrieť tvár, no moje ruky sú zviazané o tú hnusnú vŕzgajúcu stoličku.

,, Teba ten tvoj vtip prejde, keď uvidíš čo si pre teba náš Alfa pripravil, darkovská špina. "- kopol mi do hrude, a tým som ticho sykol, keď mi vyrazil dych a krv mi vystriekla z úst pri tvrdom dopade na chrbát. Jeho telo sa postavilo predomňa, až si napokon kľakol. ,, Budeš nás prosiť. Na kolenách."

,, Také sračky ako ste vy, jednoducho prosiť nebudem. S tým sa zmier." - zavrčal som cez celé krvavé zuby.

,, Uvidíme. Všetko to príde...budeš úplne-"- trošku sa sekol a len bezvýrazne mi pozeral do tváre. No po chvíľke sa na jeho debilnom ksichte objavil úškrn.
,, Hooo...tvoje prekvapenie je už na ceste." - zasmial sa, postavil a s pripečeným úsmevom odišiel.

Ale hovno! Čo by to malo byť?! Ďalšie mučiace nástroje?! Nech sa páči...ja som zvládol omnoho horšie veci. Tak schválne! Prekvapte ma!

------

,, Vstávaj princezná! Tvoj darček už konečne dorazil!" - ten kretén mi vrazil do čeľusti, zatiaľ čo som sa ešte ani nezobudil z môjho driemania.

,, Drž hubu, nevidíš že spím?" - zastonal som a znovu privrel oči.

,, Spiš už niekoľko dní, ty debil. "

,, Veď práve. Stojí to zato." - povedal som pokoje. Je pravda, že už tu určite dlho trčím. A určite je pravda, že ani neviem koľko dní. V tme, chlade a kamennej pivnici, jednoducho neviem opísať aký alebo koľký deň už prešiel.

,, Je mi ťa tak ľúto. Vážne. Vyzeráš ako hovno, ktoré vyšlo z najhoršieho zadku. "

,, Hej...teraz. Škoda, že ty tak vyzeráš celý tvoj posratý život. "

Jeho zavrčanie ma prinútilo sa začať smiať z plna hrdla.
,, Je vážne smiešne, že sa ma snažíš uraziť a vôbec ti to nejde. "- až mi zabehlo a ja som začal kašľať tmavo červenú krv. Je taká sranda, keď jeho nadávky môžem prekrútiť proti nemu.

,, Teba smiech o chvíľku prejde. "- začal mi rozopínať putá a onedlho ma so spojenými rukami za chrbtom viedol niekde preč.

Kráčame cez tmavú chodbu okolo väzňov a...keď som sa zahľadel do strápených pohľadov mojich bojovníkov...nevšimol som si tú vodu zmiešanú s krvou na zemi a len tak-tak si rozbil držku. Plus...nie som na tom najlepšie. Veď...už so mnou v mysli nehovorí ani môj fakt dobrý kamoš Denis. Síce so mnou hovorí len keď ma chce provokovať ale to je o inom...teraz akoby vôbec nebol mojou súčasťou.