Our Destiny

44.kapitola

Prešli dva mesiace.

Konečne mám devätnásť. Brandon mi zorganizoval oslavu. Na narodeniny mi zavolal aj brat a aj otec. Majú sa dobre. Dozvedela som sa, že...Corny požiadal Noemi o ruku a...čakajú dieťa.

Jupiiii, budem teta!

Otec sa tiež teší, no teraz prechádza až do Austrálie. Podľa hlasu, som cítila ako je prepracovaný. Ale otcovi to nerobí problém. Je rád, ak sme aj my.

Brandon...niekde odložil maca. Neviem kde. Nenašla som ho, aj keď musím priznať, že som sa vážne snažila. Ale nie je na ňom viditeľné, že sa nejak hnevá alebo je smutný. Jednoducho...vyzerá byť spokojný.

Ďalšia vec je...že na Aljaške, po mesiaci, prišiel sneh. Doriti! Len tak...lúsknutím prsta a výchrice sú vážne silné. Jeeej! Ešte že k smrti milujem zimu! A k tomu tú Aljašskú!

Tiež...Brandon súhlasil s mojim návrhom aby sme sa nejak pripravili na 'útok'. Čiže začal častejšie trénovať a k tomu vyslal Sama a jeden tím aby šli nejak tú svorku špehovať. Už je to dlhá doba, čo nám nedali vedieť. Tak sa snáď ozvú. Lysanna je totiž strachom bez seba. Veľmi s nikým nerozpráva. Bojí sa o Sama, tak veľmi, že sa skoro ani neusmieva a chodí sa prechádzať po lese. Len ona sama.

,, Usmej sa trošku. "-chytila som jej ruky.

,, Nemôžem. Čo keď sa mu niečo stalo?" - vzdychla a smutne sa pozrela do zeme.

,, Nemysli nato zlé. Viem dobre, že ťa aj mrzí, že teraz nebol čas, aby ste sa vzali. No Brandon sľúbil, že keď sa vráti a všetko bude v poriadku, tak budete mať svadbu. Myslí na svoje šaty. " - uškrnula som sa, chytila ju za ruku a už viedla k jednému z našich počítačov.

,, Kam ma vláčiš?"

,, Ideme ti vyberať šaty. Nejak ťa rozptýlim. "

,, Claaara! Šaty chcem vyberať, keď bude doma aj Sam. Bohyňa...tak mi chýba." - smutne zakňučala a ja som len prekrútila očami.

,, Nebuď pesimistická a radšej poď." - objala som ju okolo pliec a s úsmevom viedla. ,, Všetko bude v poriadku."

,, Dúfam, že máš pravdu."

,, Inak rozmýšľali ste o deťoch? "-začala som túto tému...keďže musím priznať, že sa teraz Brandon dosť často venuje téme dieťa, syn a dcéra. Až sa niekedy nad tým zasmejem.

,, Rozmýšľali. Veľakrát. A dohodli sme sa, že deti budeme mať až po svadbe. Čiže teraz, sme sa vážne snažili aby som neotehotnela pred svadbou. "- vzdychla.
,, Obaja toho máme až nad hlavu."

,, Verím... "

,, A ty a Alfa?" - uškrnula sa. Už dlho mi chýbal, ten jej úsmev na perách.

,, Brandon sa rozhodol, že chce dediča. Čiže...no...ehm...snažíme sa založiť rodinu a vôbec mu nevadí, že ešte nie sme svoji." - nahnevane som zavrčala.

,, Ste pekný pár." - zasmiala sa. ,, Keď budeme mať obe deti, tak dúfam že budú spolu tak dobre vychádzať ako my dve. "- usmiala sa a tiež ma objala.

,, V to nedúfaj. Tým si buď istá." - zasmiala som sa.

------

,, Clara! Kde si!" - počula som zavrčanie cez celú miestnosť.

,, No čo je?" - otočila som sa na stoličke a Lysanna spravila to isté.

Oprel sa o zárubňu so založenými rukami. ,, Čo tu robíte?" - nadvihol jedno obočie.