Our Destiny

27.kapitola

,, Tak hovor "- oprela som sa o stoličku.

,, Dobre ale najprv aby mi už úplne všetko zapadalo, potrebujem vedieť ako ťa Alfa našiel a že či si sa ty alebo niekto z tvojej rodiny s ním niekedy stretol."

Prikývla som a už zo seba hovorila informácie.

-----

,, Takže to je všetko čo viem..."- prehrábla som si vlasy a oprela sa o stôl.
,, Dáva ti to zmysel?"

Jej pohľad bol dosť zamyslený. Asi si to všetko dáva dokopy ako puzzle a teraz jej očividne chýba posledný kúsok skládačky.

,, Ešte jedna vec...máš aj nejaký náramok? Náhrdelník? Niečo čo má na sebe farebný kameň?"

Teraz som skrivila obočie a pretrela si čelo.
,, Eeem..."

Mám!

Súhlasne som prikývla a ukázala jej náramok na pravom kotníku, ktorý ma na sebe vážne modrý kameň.

,, Až teraz mi všetko dáva zmysel"- vzdychla si a prekrížila si ruky na hrudi.
,, Začneme pekne od začiatku. V knižniciach som našla starú legendu o Bohyni Masiaca. Na počiatku, keď boli vlkolaci stvorení tak sa Bohyňa dostala k nám na Zem. Chcela sa presvedčiť že všetci polovičný vlci a ľudia žijú v harmónii. No...samci neboli spokojní. Tvrdili že nie je spravodlivé že samice majú obranu aj napriek tomu ako dlho ich spriaznené duše hľadali. No nemala na výber...bola presvedčená že niektorí samci to budú využívať no nastalo niečo iné, začali sa búriť. Nesúhlasili s týmto procesom a teda kmene chceli niečo čo by im pomohlo. Teda počas toho ako Bohyňa spala tak jej údajne vzali trošku krvi aby mali jej DNA. Potom to počas splnu miešali s hocičím čo by ich aspoň trošku mohlo priblížiť k ich cieľu. Trvalo to vraj storočia...ale dokázali to. Vytvorili niečo čo by mohlo umožniť aby samice nemali možnosť obrany. No neskôr začali mať rozum či čo sa tam písalo a niektorí veriaci a vlastne všetky samice boli proti tomu a chceli ihneď zničiť túto vec. Bolo to nebezpečné aby ženy nemali ani tú jedinú obranu a teda sa vraj začala vojna medzi vlkolakmi. Vyhrala spravodlivosť a vec bola schovaná. Nepíše sa či sa ju pokúšali zničiť alebo tak. Len že ju schovali. Táto vec mala na čiernom trhu veľkú hodnotu ale inak, vieš aký starý je tento rod?"

Nesúhlasne som pokrútila hlavou. Viem že je starý ale ako veľmi, to už neviem.

,, Zaznamenal sa až okolo roku tisícpäťsto. Najprv sme boli obyčajná svorka. Boli sme slabí a malí. Lenže jeden z nášho rodu našiel túto vec a predal ju. Ani si nevieš predstaviť koľko peňazí získal, a tak začal budovať. Získali sme územia a začali sa k nám pričleňovať ostatné svorky až sme dokonca vypracovali najväčšiu a najsilnejšiu armádu tej doby. Boli sme tí ktorí začínali vojny a vyhrávali. Boli sme neporaziteľní a napokon sme získali túto vec späť. Ani tu sa nepíše od koho. No a tu sa to začalo. Začali sa pokusy. Chceli ju totiž rozmnožiť. Nevedeli či sa tá vec dala zničiť a išlo o risk no aj tak to skúsili a dokázali to. Zistili že je vážne nezničiteľná ale keď ju rozbili tak z nej vzišli len menšie kúsky ktoré neskôr rozdali medzi samice. Náš rod to držal v tajnosti veeeľmi dlho ale potom sa jednému Alfovy zapáčilo predávať Darkské samice."- stlačila päste a nahnevane skrčila ústa. Ja som skôr len smutne pozrela na svoje ruky.
,, Ak niektorí samci stratili svoje spriaznené duše z iných rodov tak samice predávali ako nejaký dobytok. Hnusáci...boli to pätnásť ročné alebo mladšie a staršie len v prípade ak ešte nemali spriaznené duše. Niektoré našli mrtvé v lese. Znásilniť a zabiť. Všetci to boli monštrá. Bola som radšej keď som takéto veci o tomto nevedela."

Aj ja...

,, Takže Clara...vieš teda čo máš na kotníku?"

Spozornela som a prudko sa na ňu pozrela.
,, Moment...chceš tým povedať..."