Túto kapitolu venujem Reta_Nax, dobre vieš čo som ti sľúbila s venovaním kapitoly 😙😙❤❤ takžeee ďakujeem za každý hlas a komentár. No veď ty vieš... no a ešte...uži si kapitolu.😆😆
✒✒✒✒✒
Zobudila som sa s takým pohodovým pocitom. So stonom som sa prevalila na Brandnovu stranu a...nebol tam...skôr ma prekvapilo niečo iné.
Biela ruža...
Pripomenulo mi to ruže ktoré som nachádzala v mojej školskej skrinke. No táto mi aj tak najkrajšie vonia.
S úsmevom som pre ňu natiahla ruku a priložila si ju k hrudi. Tak toto ráno sa mi začína páčiť. Až na to počasie. Je vážne deprimujúce. Akoby sa mal každú chvíľku z neba spustiť dážď. Kam zmizlo to včerajšie slnko?
Posadila som sa a opatrne sa začala prechádzať s palcom po ruži. Niečo také som vlastne aj chcela. Je to príjemné prekvapenie...no až na to že mi neúnavný workoholik vyšiel z kúpeľne.
,, Ale to nie! "- skríkol.
,, Zobudila si sa skoro. Prečo Clara? Prečo? Teraz keď som ti k tomu ešte chcel nechať odkaz! "- vzdychol a zapol si posledný gombík na svojej čiernej košeli.,, Aký odkaz?"
Stop.
Úplne sa sekol v chôdzi.
,, To ti nepoviem. Malo to byť prekvapenie. Takže nič z toho."
,, Joooj...veď povedz."- pohladkala som si s lupienkami ruže líce.
,, Niečo pekné."
,, Fajn...tak mi to nehovor."- odfŕkla som si, postavila sa z postele a zamierila si to do kúpeľne.
,, Pekná..."
,, Čo? "
,, Tá nočná košeľa. Vyzeraš v nej tak..."- hryzol si do pery a radšej rýchlo otvoril skriňu, načo som sa len uškrnula. Asi to s tými mužskými rečami berie vážne. Idem si z neho robiť srandu. Schválne do kedy to vydrží.
,, Sexi? "
Ticho ale jeho pregĺgnutie je proste až príliš hlasité.
,, Príťažlivo? "
Stále mlči no tie dvere asi zlomí, pretože ich tak stláča akoby to bola len nejaká maličkosť.
,, Ani sa ti nedivím. Veď je mi krátka tak po-"
,, Clara! Ty skrytý zvrhlík! To mi nerob!"- rýchlo zabuchol skriňu a pomaly sa na mňa pozrel kútikom oka.
,, Čo robím? To ty si zo mňa nadržaný."-vzdychla som si a prekrížila si ruky na hrudi.
,, Nie som! "
,, Tak sa na mňa pozri..."- otočil sa mi celým telom no pohľad ma aj tak zapichnutý k zemi.
,, Do očí. Do oči sa mi pozeraj.",, Radšej nie..."- až som ho mala chuť chytiť za bradu a prinútiť ho sa na mňa pozrieť. No ovládla som sa, samozrejme.
,, Mal by si byť rád. Iba málokto može mať vo svojej blízkosti takú sexicu. Váž si to."- mávla som rukou na svoje telo.
,, Doriti! Nemôžem byť s tebou v jednej izbe! "- otočil sa na päte a pochoduje k dverám.
![](https://img.wattpad.com/cover/170218773-288-k851684.jpg)
YOU ARE READING
Our Destiny
Werewolf,, To je môj brat, pustite ma! "-zvriesknem no oni nič...ťahajú ma od neho preč. ,, Nie! To nemôžete!" - berú ma od neho...ignorujú ma...kričím po nich, trhám sa ale...nemá to účinok...jediné čo mi ostáva je...premeniť sa. ------- To sa stalo pár dn...