Our Destiny

35.kapitola

Moje päste za zatínajú až mi do kože vytvárajú značky po nechtoch. Tá vôňa mi bije do nosa tak veľmi, až omámuje. Omámuje ma tak, že moja myseľ, srdce a každá jedná bunka v tele ide vybuchnúť od tohto priam úžasného pocitu.

Jeho noha sa už, z krčenej o stenu, postavila na podlahu a jeho telo sa vyrovnalo ako priamka.

Srdce mi bije tak rýchlo a silno, až mi chce vybiť hruď.

Postavil sa presne pred balkónové dvere, stále s rukami vo vreckách. Vďaka svetlu sa mu teraz viac osvetlila tvár. Síce len o trošku ale mne to nevadí. Viem presne všetko, čo robí s tvárou. Díva sa mi do očí s pohľadom...nedočkavosti, túžby a všelijakých iných pocitov ktoré z jeho výrazu priam kričia. To asi môžem povedať aj o mojom výraze.

,, Prepáč, nechcel som ti takto vtrhnúť do domu."- povedal úplne tichúčkym šeptom a jeho noha sa pohla dopredu.
,, No nič iné ma nenapadlo." - jeho nohy neprestávajú zastavovať.

Nerob mi to. Brandon. Nechoď ku mne. Pretože moje myšlienky nebudú myslieť na nič iné ako ťa pobozkať. Ostaň stáť!

No...prečo si tak blízko, aj cez to, ako môj vnútorný hlas na teba kričí? Prečo svoje telo presúvaš tak rýchlo, až napokon zastalo tak blízko pred tým mojím?

Prečo nič nehovorím?! Clara! Zakrič na neho! Povedz mu nech odíde a nechá ťa premýšľať bez jeho vône a hlasu.

Doriti! Nejde to! Myseľ chce ale ústa neposlúchajú.

Jeho ruky sa natiahli k mojej tvári ale tesne sa pri lícach zastavili. Akoby čakal či ho buchnem do rúk alebo že sa odtiahnem. No to nejde, všetko mám totiž stŕpnuté.

A práve keď videl ako sa neodťahujem a neprotestujem, tak sa moja tvár ocitla v jeho dlaniach a...obaja sme sa prudko nadýchli. Proste to bolo také...no to prepojenie medzi nami. To prepojenie medzi spriaznenými dušami.

Nejde to vydržať...

Nejde to, keď mi tak pozerá do tváre.

Nejde to, keď sa ma dotýka.

Svoje ruky stále stínam v päsť ako sa len dá, aj keď on ma s prstami hladká. Prsty sa mi prechádzajú pokožkou tak jemne a stále sa mi približujú k perám, až sa mi na nich ocitli.

Brandnovy sa prudko nadvihla hruď, nahol sa a zanechal mi na perách jemný bozk.

Po tomto sa mi moje päste uvoľnili...teda, celé telo sa mi uvoľnilo. Tak veľmi mi to chýbalo. Tak veľmi mi chýbal práve on. Telom mi prechádza tak príjemné teplo a výbuchujú vo mne všetky pocity. Chce sa mi kričať, plakať, smiať,...všetko.

Trošku sa odtiahol aby medzi nami nastala len centimetrová vzdialenosť.

,, Nevydržal som to. "- šepol a oprel si čelo o to moje.
,, Nevydržal som byť tak blízko pri tebe a nepobozkať ťa."

Verím ti. Pretože ani ja by som to nevydržala.

,, Tak prečo si prestal? "- chytila som sa jeho rúk a hladkala ho smerom k laktiam.

Mlčal ale ucítila som ako mu vyskočili zimomriavky. Uvoľnene si vzdychol a už sa znovu medzi nami tá medzera zmazala.

Ruky som presunula na jeho hruď a silno mu stlačila tričko a on naopak svoje ruky presunul na môj chrbát.

Ani neviem opísať ako sa teraz cítim. Akoby som proste našla kus seba ktorý mi celý čas tak chýbal. A možno aj preto mi každý jeden bozk prestáva stačiť. Horím totiž túžbou, dotknúť sa ho úplne všade.

Svojimi rukami som schmatla tričko pri jeho nohaviciach a pomaly ho ťahala smerom k jeho hlave. Snažila som sa popritom neprerušiť bozky. No aj tak som zastonala keď sa odtiahol aby som mu ho mohla dať cez hlavu. To boli asi najťažšie tri sekundy vôbec. Vo chvíli keď som tričko hodila niekde do tieňov v izbe, si ma k sebe znovu pritiahol a začal mi bozkávať krk. Teraz bol s vyzliekaním na rade on.

Takto sme sa striedali celý čas, až sme ostali koža na koži na mojej postely.

Celý čas sa obdarúvame horúcimi bozkami, až som zabudla že je balkón stále otvorený a studený vánok nám vstupuje do izby.

Svoje ruky mám zaborené v jeho vlasoch zatiaľ čo on sa mi cez stred prsníkov zastavil na bruchu. Potom sa znovu vytiahol hore k mojej tvári a pobozkal ma na pery.

Je pravda že dnes nám mali všetci gratulovať k tomu že sme sa oficiálne spojili ako Alfa a Luna...no...dnes sa koná trochu iné spojenie. Dnešný večer bude prosto najúžasnejší v mojom živote, a preto sa bojím východu slnka.

Bojím sa toho, že táto chvíľa nebude večná.