Our Destiny

16.kapitola

Zobudila som sa s vážne úžasným pocitom. Pocitom že už odtiaľto odídem.

Rýchlo som vybehla z postele a zamierila si to k stolíku, kde som mala veci a odtiaľ priamo do kúpeľne.
Chcela som chytiť kľučku ale niekto ma predbehol no a ten niekto je samozrejme Brandon.

Aké nečakané!

,, Čo sa deje? "-zdvihol obočie.

,, Pfffff...nooooo..."-začala som bľabotať ako zmyslov zbavená.
,,...čo by sa dialo...len ma zaskočilo že si len v uteráku "-mávla som rukou akoby sa vážne nič nedialo.
,, Chápeš...úplná normálka"

,, Heh...no bol som sa sprchovať "

,, To vidím" - snažila som sa držať svoj zrak od neho čo najviac preč ale...moje oči majú vlastný rozum. Proste odporujú a chcú sa k nemu otočiť.
,, Neviem prečo si si nevzal oblečenie do kúpeľne "

,, Pretože som nechcel búchať so skriňou a vyrušiť ťa zo spánku"

,, No jasnee...jasneee...máš dobre výhovorky. Neviem prečo si už dávno k tej skrini nešiel"

,, Ehm? Clara?"

,, No? "

,, Stojíš mi v ceste "

Prudko som na neho otočila s hlavou a prižmúrila oči.
,, Jasné! Vedela som to! Takže máš predsa len na všetko výhovorky" - odfŕkla som si a o krok sa mu odstúpila z cesty.

,, Nemám na všetko výhovorku..."-pohladí ma s úsmevom po vlasoch a už kráča k skrini.
,, Chceš aby som sa prezliekol v kúpeľni alebo...?"-poškriabal si s úškrnom hlavu.

,, Nieeee aj tak som chcela ísť do kúpelky, takže tu môžeš ostať "-rýchlo som do nej vliezla a buchla za sebou s dverami.

〰️〰️〰️〰️

Čo to do nej vošlo? To vždy keď nemám tričko tak sa ide zblázniť?

Tak počkať!

Vlastneee...asi to začnem robiť častejšie.
Páči sa mi to. Vždy sa tak začne pekne červenať a uhýbať pohľadom.

Vzal som si čiernu košeľu a nohavice. Už mám dosť tričiek. Nosím ich pomaly každý deň a už ma to nebavý.

,, Brandon? "- zakričala na mňa z kúpeľne s takým tým veľmi štastným tónom.

,, Prosím?"

,, Dnes keď pôjdem von, tak ma budú pozorovať tí tvoji strážcovia? "

,, Nie"

,, Takže budem sama? "- zvýšila svoj tón do ešte viac šťastného.

,, Nebude ich treba keď s tebou budem ja"

Ticho.

Divné ticho.

Akoby na chvíľku onemela.
,, Clara? "

Ticho.
,, Hej halooo" - podišiel som k dverám a zaklopal na nich.
,, Stalo sa niečo? "

Počul som kašeľ a v tej chvíli som myslel že je to len moja fantázia.
Moja ruka rýchlo chytila kľučku a snažila sa ich otvoriť.
,, Clara! Čo sa deje?! Otvor mi dvere!" - búchal som na dvere a nadýchol sa s úmyslom ich vyraziť.