Our Destiny

4.kapitola

,, Clara "

,, Clara"

Ten hlas...je povedomý a vážne otravný.

,, Čo zas? "-zamrmlem do vankúša.

,, Musíš ísť do školy"

,, Nikam nejdem "

,, Ale ty musíš"

,, Nechaj ma doma...pre dnešok "

,, Clara! Ja v tvojom veku..."

Aaaaa už to ide...pri tejto vete mi väčšinou vypne mozog a nechám brata aby sa vyrozprával.

Alebo...

Vzala som vankúš a hodila mu ho do ksichtu.
,, Sakra...nechaj ma spať!"

,, Ty malá!" - ani som sa nenazdala keď ma to ťululum začalo štekliť.

Začala som sa tak smiať, až som myslela že zomriem.

Netrvalo to dlho a brat ma po trochu presviedčania nechal doma.

Nemôžem vidieť Asha a Lucy...to proste nejde...

Takže som sa v pyžamku dotackala do kuchyne s úmyslom si spravila jesť ale brat ma predbehol...
Už sedel a čakal na mňa s čajíkom a sandwichom.

Prižmúrila som oči.

,, Čo tak zízaš? "-nechápavo zdvihol obočie.

,, Čakala som že budeš čakať na mňa aby som spravila jesť" - sadla som si za stôl a začala papať.

,, Mám niekedy takéto chvíľky, tak si to váž"-pozerá do mobilu a zároveň pije čaj.

,, Inak, otec mi písal"

,, A? "

,, Vieš rod Dark, nie?"

,, Eeeeh počkaj počkaj ja viem ktorý to je "

Podoprela som si hlavu a začala rozmýšľať...tých rodov je vážne veľa a všetky sa mi pletú ale tento mi je dosť povedomý.

,, Je to ten ktorý má ten taký divný znak? Eh...tých päť šípov cez ktoré ide taká ta čiara?"

,, Ano "

,, A čo s ním ?"

,, Ich alfa zomrel a teda jeho syn nastúpil na jeho pozíciu "

Prekvapene som zažmurkala a prudko sa postavila.
,, Alfa Dark zomrel?! "

Prikývol.

Pre nechty mojej laby...veď to je rod o ktorom som počula tie najbrutálnejšie chýry...ich alfa bol surovec a neviem čo všetko...ich samotný rod je temný...preto sa aj nazývajú Dark. Toľko povesti o nich je...tak napríklad...raz jeden z nepriateľských vlkov prenikol na ich územie. Samozrejme ho našli a jeho zabitie bolo dosť brutálne...neviem presné detaily ale...hlava toho vlka prišla v krabici priamo domov jeho rodine...

,, Ako zomrel a kedy?! "

,, Tak zomrel na starobu, keďže bol už celkom starý ale...neuveríš zomrel pred dvoma rokmi. "

,, Čoooo tak dlho to tajili?! "

,, Áno"

Posadila som sa a snažila sa to všetko spracovať. Neviem aký je jeho syn ale keďže bol jeho otec surovec, je jasné že tak vychoval aj jeho...

,, No nič zomrel ta zomrel...idem jesť "-zahryznem sa do sandwicha a snažím sa diskutovať o hocičom len nie o tom prekliatom rode.

--------

Už sú tak dve hodiny po obede. My sme zatiaľ ešte nič nejedli keďže som sa s mojim extra špeciálnym bratom nevedela dohodnúť kto z nás navarí. Čo som ja?! Veď keď bude mať s Noemi deti tak im tiež bude variť, no nie? Nech sa dáva už do poriadku so svojím kulinárskym nadaním a k tomu, Lucy sa mi už snažila aspoň stokrát dovolať.

Nedvíham jej.

Keďže mi nedá pokoj s neustálym písaním SMS správ tak si vezmem rodinné fotoalbum aby som sa nejak od toho odreagovala.

Boli tam fotky mňa, Cornyho,otca a samozrejme aj mami.

Zapozerala som sa na fotku kde Corny sedí ocovy na ramenách a ten drží s jednou rukou aj brata ale aj bruško našej mami ktorá už čakala mňa...

,, Podobáš sa na ňu "-oprie sa mi Corny o hlavu.

,, Obaja sme po nej niečo získali."

Ja som celkovo vyzerala ako mama ale oči som mala po otcovy a brat ten mal oči po mame ale podobal sa samozrejme na otca.

,, Noemi ťa pozdravuje "

,, Heej? To je milé" - ironicky som zo seba dostala.

Začal sa smiať.
,, Čo proti nej máš?"

Zdvihla som hlavu a prižmúrila oči.
,, Ja mať vzťah nemôžem ale ty ho máš už šesť rokov, mal by si sa oženiť"

Zažmurkal na mňa a potom tak vybuchol od smiechu že som sa tiež začala smiať.

,, Svadba? Počkaj počkaj, nato je ešte čas "

,,Ako dlho chceš čakať? "

,, Čo ja viem..."

Nadvihla som obočie.
,, Braaacho, fakt neviem čo na tebe Noemi vidí "

,, Prosím ťa, ja som dokonalosť sama, keď vidíš toto..."-prešiel si s rukou po tvári. ,,...tak prosto žiadna ženská neodolá"

Prekrútila som očami.

Dobre viem o čom hovorí, typickým príkladom je že Lucy...o ňom dosť dlho básnila aj napriek tomu že chodila s Ashom...tsk...

Nahlas som tľoskla jazykom.

,, Čo?"

,, Nič "

No v tom...

Obaja sme spozorneli...

Započuli sme zvuk auta, teda aút a do nosa nám udreli pachy rôznych vôní, no aj tak najintenzívnejšia bola práve tá karamelová so škoricou.