Our Destiny

2.kapitola

Keď sme prišli domov, hneď som sa prezliekla, vzala poznámky pre Asha a šla do mesta.

Lucy mi povedala aby som nešla k Ashovy priamo domov ale aby som prišla do centra mesta, že sa tam všetci stretneme.

Šla som pešo aj keď môj brat trochu protestoval ale nakoniec s tým súhlasil. Povedal mi že pôjde za Noemi, takže asi nebude doma keď prídem.

Kráčam teda cestou a pomaly sa už blížim k miestu stretnutia.

Je tu dosť veľa ľudí takže sa trochu musím prepchávať.

Kyaaaa budem s Ashom tvárou v tvár po dlhšom čase. Po dni...ale nejde o to že som do neho buchnutá, tu ide o princip! Veď sa stačí na neho pozrieť a už mám pocit že lietam.

Nevidím ich nikde takže sa musím postaviť na špičky a začnem aj skákať aby som niečo videla a po dlhšom rozhliadaní ich uvidím. Sú pri fontáne a tiež skáču ako idioti. Nedá mi to a začnem sa smiať. Po menšom záchvate smiechu, kedy som si myslela že všetci ľudia okolo mňa sa na mňa dívali ako na psychopata...no ale úprimne...kto by sa nesmial keď vidí tých dvoch ako skáču, som sa upokojila a šla priamo k nim.

,, Ahojte "-usmejem sa.

,, Ahojky" - Lucy ma objíme a pozrie sa na Asha.

Ash má krátke husté vlasy do takej špinavej blond a hnedé oči. Je asi o pól hlavy vyšší a skoro tak vysoký ako môj brat...

,, Ahoj Ash, priniesla som ti poznámky "-mrknem na neho.

Milo sa usmeje a mne prejdú po chrbte zimomriavky, cítila som dokonca ako sa začínam červenať. Jeho úsmev je vážne...Aaaaaaah!

,, Ďakujem ti" - Vezme si odomňa poznámky a pozrie sa na Lucy. Práve teraz...prisahala by som že sme sa dotkli prstami...je to jasné.
Už si tú ruku neumyjem.
,, Tak? Čo bolo tak dôležité? "-začnem sa nedočkavo vypytovať.

,, Povieš jej to ty? "- spýtavo sa Lucy zachychotá.

,, Radšej ty "- Ash to znovu povedal s úsmevom a ja som myslela že asi odpadnem.

,, Už mi to povedzte" - zasmejem sa.

Lucy sa nadýchne.
,, Chcela som ti to povedať už skôr lenže bolo to príliš skoro ale teraz sme sa s Ashom dohodli že budeš prvá ktorá to bude vedieť "

,, Oooo čo to také je?" - doširoka sa usmejem.

,, Ja a Ash"-chytila ho za ruku a v tej chvili som myslela že...moje srdce asi exploduje "...sme spolu začali vzťah "- dopovedala a v očiach mala také iskierky že by pohľadom zapálila oheň.

Nepotrebovala som počuť pokračovanie tej vety. Pre mňa už bolo bolestivé len vidieť ich prepletené ruky.

Ani som si neuvedomila že môj úsmev pohasol.

Snažila som sa spracovať tú vetu a pohľad ako moja najlepšia kamarátka drží za ruku chlapca ktorého mám rada...

Pohľad na tích dvoch ako sú spolu ma ničil. Asi by som mala byť šťastná že moja najlepšia kamarátka má priateľa...a že chlapec ktorého som mala už dlho v srdci je šťastný. No to nejde...nejde proste udržať bolesť že ona má práve jeho a že on je šťastný práve s ňou.

,, Čo nato hovoríš?"

Nemala som nato čo povedať. Bola som nemá.

,, Clara? Stalo sa niečo?" - úsmev jej trochu pohasol.

Musim niečo povedať...inak to bude podozrivé...
,, Ehmmm...mám z vás radosť" - nasilu som sa usmiala a snažila sa udržať slzy.

,, Nevyzeráš tak"