Our Destiny

41.kapitola

Moje oči nemohli prestať pozerať na tohto muža.

Brat...

Vôbec nevyzeral ako ten chlapec na fotke. Jedine jeho oči sú rovnaké. Všetko je iné. Totálne. Ani ten úsmev nie je tak úprimný.

Brandon neprestáva vrčať, skôr ešte viac zosílil frekvenciu.

,, Ach...takto sa víta svojho brata? "- vzdychol a prehrábol si vlasy. ,, Čakal som zdvorilejšie privítanie." - teraz sa Brandon vistrel a hlavu viac vzpriamil. Môžem si tipnúť, že s ním hovorí frekvenciou. William sa na neho nahnevane pozrel a zmrštil obočie. ,, Ty malý zasran! "- aaaaa...áno ide to frekvenciou. ,, Tak ja sa rozhodnem vrátiť a ty po mne ešte pindáš! Po mne! Žartuješ?!" - Williamovy sa viac sfarbili oči! Nezmenili sa na inú farbu ale len získali sýtejší odtieň. Nevyzerá ani ako také more či obloha. Ale proste pestro modré. Sú vážne...pekné. Také...hypnotické. ,, Chceš ma nasrať!" - nastalo ticho.

Bojím sa čo i len chytiť Brandna. Bojím sa, že na mňa môže vybehnúť. Je teraz pod tlakom a nervami a dobre viem čo takýto mix spôsobuje.

Buuuum! Jadrový výbuch!

Chvíľku na seba len nepríjemne zízali. Akoby mal každú chvíľku prísť ten divoký útok.

,, A dosť, Brandon! Chceš bitku?! Máš ju mať! "- William skríkol a už sa z neho dostávala...para.

Premieňa sa...

Jeho oblečenie sa roztrhalo a dopadlo na zem. Ruky a nohy sa zmenili na veľké laby a jemne opálená koža na čiernu srsť. Je až fascinujúce, že majú rovnakú výšku. Obaja majú zuby vycerené a nebezpečne sa postavili s telami.

Vážne sa budú biť?!

Veď sú bratia!

Rodina!

Brandon...to nemôžeš! Nemôžem dovoliť aby si bojoval s vlastným bratom! Bohyňa! Počula som predsa s akou láskou o ňom hovoril! Má ho stále rád! Tak prečo je k nemu taký?! Veď sa vrátil...

Brandon divne pohol s nohami a pomrvil sa.

Doriti...

Jeho pazúry sa zaryli do hliny.

To nie...nemôžu sa biť. To nemôžu...
Ako to len zastaviť...ako im v tom zabrániť?! Budem sa musieť do toho vložiť...aj keď je možnosť že ma nechtiac zabijú.

No čo...každý raz zomrie, tak s tým môžem rovno začať.

Moje nohy sa rozbehli v tej chvíli kedy sa pohol s pazúrmi práve k výške mojej tvári. Postavila som sa pred neho a svoje ruky roztiahla.

,, Brandon! Prestaň s tým! "- skríkla som a jeho telo sa zastavilo. Červené oči sa dívajú do tých mojich s dosť veľkým...zmätkom? Neviem to opísať.

Sklonil zrak, pokrútil hlavou a divne zavil. Smutne zavil. Napokon sa len otočil a rozbehol sa preč.

,, Brandon!" - natiahla som za ním ruku ale...nejak som sa neodhodlala za ním bežať. Smutne som vydýchla a pozrela sa za seba. K môjmu telu sa už približuje jeho brat a díva sa na mňa s tými žiarivými očami. Necítim z neho, žeby mi chcel nejak ublížiť. Necítim z neho hnev ani nič podobné.

Prečo na seba tak útočia? Ja by som na svojho brata tak nevybehla. Áno...ja rozumiem, že sa v ňom Brandon sklamal. Rešpektujem to ale nemá to srdce ho privítať? Po tak dlhej dobe?

,, Máte zvláštny surodenecky vzťah. "- vzdychla som, keď som zacítila pachy viacerých vlkov. Priblížili sa zozadu a nepríjemne vrčia.

Na ich čele je vlk s hnedou srsťou a sivými očami. To bude Sam.