Our Destiny

43.kapitola

Šla som do spálne. Hlavou sa mi neustále prechádza scéna, ako som sa rozprávala s Williamom.

Čo ak Brandon vie, že som šla za ním? Ale...ak by to vedel, tak už by si ma od neho odviedol...čiže toho sa asi báť, vôbec nemusím. Sakra! Neviem myslieť racionálne! Premýšľam nad hovadinami. Brandon je stopercentne v pohode. Hneď po príchode do spálne bude spať ako batoľa. Určite.

K hrudi som si tiskla macka. Ako mu ho dám? A ak sa ma bude pýtať kde som bola? Čo mu poviem? Určite by mi aj uveril to, že som bola celý čas v kuchyni a jedla zásoby...nato by mi určite skočil. Ja rada jem. Jedlo je predsa život!

Moje kroky zastavili dvere spálne. Ruka chytila kľučku a s vystresovaným nádychom som opatrne otvorila dvere.

Čo ma prekvapilo bolo, že Brandon v izbe nebol. Nečakal ma na posteli so zlostným pohľadom.

No...vo chvíli keď som zatvorila dvere, tak sa mi do uši dostal Brandnov nahnevaný hlas z kúpeľne.

Čiže, môj mozog začal pracovať na takých dvesto dvadsať percent. Rýchlo som sa totiž rozbehla a odložila maca do mojej časti skrine. Teraz mu ho nemôžem dať. Nie je v dobrej nálade.

Rýchlo som pribehla pred posteľ a to vo chvíli kedy otvoril dvere.

Jeho ruka drží uterák s ktorým si suší vlasy. Jeho polonahé telo obklopuju len čierne tepláky. Pokojne som sa nadýchla a snažila sa upokojiť svoj rýchly tep.

Unavene si vzdychol, prekročil prah kúpeľne a zastavil. Jeho oči sa hneď zapichli do tých mojich. Nijak som sa nehla. Ani s mojim výrazom. Určite vyzerá tak ustarostene ako ten jeho.

,, Bohyňa... "- pustil uterák, ktorý dopadol na podlahu a rozbehol sa oproti mne. Jeho telo ma objalo a svoje prsty si zaboril do mojich vlasov. ,,...už som sa bál, že som ti ublížil. Dokonca som poslal Sama aby šiel skontrolovať hranice, či tam nie si. Kde si vlastne bola? "- zašepkal mi do ucha. ,, Nemohol som ani zaspať. Nemohol som rozmýšľať keď som sa o teba bál." - jeho telo sa naplo a tiež som cítila ako sa mi s hlavou oprel o tú moju. ,, Už som aj premýšľal či nie si pri bratovy. "- pregĺgla som. ,, Nebola si pri ňom, že nie? "

Radšej mu budem klamať. Nechcem aby sa nahneval.

,, Nie." - pokrútila som s hlavou a opätovala mu objatie.

,, Tak kde si bola?"

,, Prechádzala som sa úplne všade...musela som si trošku prečistiť hlavu." - zaklamala som.

,, Dobre. Verím ti. Nechcem aby si sa s mojim bratom stýkala." - odtiahol sa odomňa a chytil mi líca. ,, Jednoducho nechcem aby si s ním bola."

,, D-dobre. "-bolo mi ťažko. Veľmi. Will pre neho chcel len dobre a Brandon to nevidí. Bolí ma keď viem aká bariéra medzi nimi nastáva.

Postaraj sa mi o môjho malého brata.

Will...ďakujem, že som s tebou mohla hovoriť. Aspoň tú chvíľu, no za tú chvíľu som zistila čo si za brata. Čo si za osobu. Si niekto kto stratil všetko, no aj tak sa usmievaš. Si silnejší než ktokoľvek na tejto zemi.

Chytila som Brandna za ruky.

,, Vyzeráš akoby si dlho nespal. "-usmiala som sa.