6.kapitola

6.7K 276 38
                                    

,, Raz si pre teba príde jeden chlap, ktorý bude mať rohy a veľké zuby. Bude ti zakazovať si púšťať šarkanov a robiť snehuliaka zo snehu"

,, Čožeeee nieee ja nechcem prestať staviať snehuliaka "-zababuším sa do periny.

,, Ale to nie je všetko...vieš čo ti ešte zakáže?"

,, Čo? "-spýtala som sa nedočkavo.

,, Zakáže ti jesť sladkosti."

,, Nieee sladkosti nieee "-rozplakala som sa.

,, Áno , áno je to tak, preto musíš ostať s nami aby sme ťa ochránili pred tým netvorom"

,, Sľubujem, ostanem tu! Nechcem prísť o sladkosti, snehuliaka alebo šarkana "

,, Corny! Zase jej hovoríš tie nezmysli!?"

Corny párkrát žmurkne a pozrie na mňa a potom na otca a znovu na mňa.

,, Nezmysli? "-nakloním hlavu.

,, Nepočúvaj otca, to čo ti hovorím je krutá realita."

,, Sakra Corny, zmlkni"-otec mu jemne buchne po hlave.
,, Nehovor jej také hlúposti..."

,, To nie sú hlúposti...pamätaj na moje slová Clara, keď prídeš o sladkosti tak potom za mnou nechoď s plačom-"

Otec prižmúri oči a zápcha Cornymu ústa aby prestal rozprávať.

,, Neboj sa, Clara. Nikto ti nebude nič zakazovať "

,, Oši...esťan...etko azíš... "-povie Corny kričiaci cez otcovu ruku.

,, Clara...tvoja spriaznená duša si vážne raz po teba príde ale uvidíš, budeš ju celým srdcom milovať a on zase teba "-usmeje sa na mňa.

,, Eeeee" - zakričí Corny cez ruku.

,, Sklapni Corny...nevidíš?! Snažím sa zachrániť to čo ty kazíš! "

,, Vážne?" - vahávo sa na neho pozriem a otec súhlasne prikývne a usmeje sa.

Po chvíľke sa brat oslobodil.
,, Otec, všetko si pokazil. Vieš ako dlho mi trvalo než som jej to všetko nahúčal do hlavy? Tých päť minút môjho života mi už nikto nevráti"

Otec sa začal smiať z plna hrdla.
,, Tvoj veľký brat ťa len chce chrániť, Clara...ale veriť mu nemusíš všetko a hlavne nie toto...on sám sa tiež stretne so svojou spriaznenou dušou...a ako vidíš tvoj brat nemá rohy a veľké zuby "

,, To je pravda...Corny ty pako! Ja ťa nakopem!" - rýchlo sa postavím, skočím na neho a obaja so smiechom spadneme na zem.

Netrvá dlho a náš ,, boj,, preruší otec...

,, Dobre vy dvaja, mali by ste už spať...a ty Corny...nepováž sa jej viac toto dostávať do hlavy "

Prekrúti očami zatiaľ čo mu strkám nohu do jeho tváre.

,, Faaajn"

--------

Prudko som otvorila oči a posadila sa.

Chytila som si hlavu. Rýchlo som dýchala.

,,Sakra...čo sa stalo...posledné načo si spomínam je že...do riti Corny! "-chytila som si líca a začala sa triasť.
,, To nie, čo sa s ním stalo?! Je v poriadku?! Prosím, že ho tam nenechali"

Our DestinyUnde poveștirile trăiesc. Descoperă acum