Prečo ja?!

6. Zľutovanie

Keď sme dorazili späť do vily, zamierili sme si to rovno do jeho kancelárie. Obávala som sa čo bude nasledovať. Predsa len, rodičia ma nechali napospas jemu a ja teraz neviem čo ma čaká.
Do kancelárie sme vošli len ja a ten starec, Zack s tým druhým zostali pred dverami. Posadil sa do kresla a ja som zostala stáť.

"Sadni si" rozkázal mi a ukázal na gauč oproti "ja nehryziem" dodal a uškrnul sa. Ja som si sadla. Chvíľku na mňa len tak pozeral a uškŕňal sa, nechápala som. Potom prehovoril "rozmýšľal som, že ťa zabijem a to len vinou tvojho otca... No rozhodol som sa inak" normálne mi odľahlo, že budem (asi) žiť.
"Bola by veľká škoda ťa nejak nevyužiť" len dúfam, že mu nebudem robiť štetku, ani nikomu inému.
"Tak som sa rozhodol, že budeš u mňa pracovať. Ako slúžka"

"Som rada, že ma nezabijete" on sa len zasmial, pridala som sa k nemu.

"Budeš sa starať o moju kanceláriu, čiže tu občas poutieraš prach, povysávaš a tak ďalej. Samozrejme mi budeš každý deň nosiť kávu, len ty. Máme tu síce ostatné slúžky, ale myslím si, že sa radi podelia o svoju robotu. Rozumela si?"

"Jasné" odpovedala som "ináč ako Vás mám oslovovať?"

"Stačí pán Carter"

"A bývať budem kde?"

"Uvažoval som, že ťa dám do hosťovskej keďže služobnícke sú plné ale zatiaľ budeš na izbe s Amber. Myslím, že si budete rozumieť. Po čase sa uvidí"

Potom sa postavil a ja tiež "Teraz ťa zavediem do izby kde budeš bývať" spolu sme vyšli z kancelárie.
Keď sme sa dostali do izby, tak povedal "na posteli máš oblečenie, zajtra začínaš od 6:00 až do večera, takisto sa zajtra zoznámiš s ostatnými slúžkami a oni ti povedia čo a ako"

"Jasné, rozumiem"

"Dnes ti nechám voľno, ak chceš pospi si" povedal a odišiel.

Nečakala som, že sa bude ku mne chovať takto, bola som prekvapená. Myslela som si, že bude na mňa prísny, ale tak predsa len možno budú z nás dáky kamoši.
Poobzerala som sa po izbe. Bola celkom veľká a pekne zariadená. Bola tu jedna manželská posteľ (to akože budem spať s ňou v jednej posteli?), veľká skriňa a ďalšie dvere, do kúpeľne. Kúpeľňa nebola nejaká najväčšia. Bola útulná. Menšia vaňa, sprchový kút, záchod, umývadlo a nad ním zrkadlo.
Nato, že je to služobnícka izba, je až moc luxusne zariadená. Ale tak nesťažujem sa.

Rozhodla som sa, že si pôjdem ľahnúť. Predsa len mám za sebou náročný deň. No nie náročný ale tak chápeme sa. Musím nejak vstrebať to, že ma rodičia nechali. Ľahla som si na ľavú polku postele, bližšie ku oknu. Dúfam, že keď ma tu tá Amber nájde, že jej to nebude vadiť. Ale tak je to teraz aj moja izba, zatiaľ.

Zobudilo ma, ako somnou niekto trasie. Otvorila som oči a predomnou stálo dievča približne v mojom veku. Malo krátke hnedé vlasy, hnedé oči a malý piercing v nose.

"Ahoj, ty budeš Emily, však?" usmiala sa na mňa, ja som len prikývla na znak súhlasu.
"Teší ma, ja som Amber"

"Aj mňa" úsmev som jej opätovala.

"Ináč prepáč, nechcela som ťa zobudiť"

"Nie, to je v pohode"

"Dúfam, že ti nebude vadiť keď budeme obidve spať v jednej posteli. Môžeš v pohode spať tam kde si teraz" povedala milo.

"Myslím, že to nejak zvládneme" zasmiala som sa a ona tiež. Vyznelo to strašne divne, jak keby som bola lezba. Nie nie som, to si zapamätajte, jovan?

Celú noc sme kecali s Amber. Skamarátili sme sa a to som rada. Popravde som si myslela, že bude nejaká namyslená a vôbec si nesadneme.
Spať sme šli okolo pól jedenástej večer. Furt sme si mali čo povedať...

Ďalšia čaasť 😛 ináč ďakujeme Vám za vyše 100 videní, ste supeer 💗