Prečo ja?!

9. Pozvanie

"Za ten čas, čo si tu som si ťa veľmi obľúbil, a tak by som bol rád, kebyže si mi robila taký menší doprovod na tej sobotňajšej párty"

Najprv som nevedela, čo na to povedať, zaskočilo ma to. "Noo, ja neviem... To asi nebude najlepší nápad"

"Ja si myslím, že to bude vynikajúci nápad"

"Veď som len slúžka"

"Tak na jeden deň ňou nebudeš"

"A keď to nepríjmem?" opýtala som sa odhodlane.

"V tom prípade nemáš na výber. Večer ti donesú šaty" a potom bez slova odišiel.

"Ale..." už som bola radšej ticho. Na päte som sa zvrtla a odpochodovala do izby.

Keď som vošla do izby Amber ležala na posteli.

"No čo, čo chcel. Máš nejaký problém?" spýtala sa ma hneď keď som vošla dnu.

"To nie, ale..."

"No davaaj" naliehala.

"Spýtal sa ma, že či by som mu nerobila doprovod na tej párty. Povedala som mu, že to nebude dobrý nápad, a že čo sa stane keď to nepríjmem. No on povedal, že nemám na výber. A dokonca mi aj večer donesú šaty"

"Tak to máš super. Dostaneš drahé šaty, naješ sa, určite sa zoznámiš s jeho synom" pri poslednom slove sa začervenala, bolo mi jasné, že sa jej páči "Ale aj tak mám pocit, že ťa balí. Mala by si si držať od neho odstup aj keď neviem ako... Nebude to možné"

"Ale ja mu nechcem robiť doprovod a navyše nemám záujem sa stretnúť s jeho synom. Nedá sa dáko z toho vyvliecť?"

"No dievča, nie. Snáď to nejak prežiješ" a potom sa na mňa priateľsky usmiala.

"No dobre. Máš pravdu. Neviem prečo robím okolo toho takú vedu"

"No vidíš"

Večer som zostala sama v izbe, pretože Amber mala ešte nejaké povinnosti. Chcela som sa ísť okúpať, ale v tom momente ktosi zaklopal na dvere. Podišla som k nim a otvorila ich. Vo dverách stála Rose, slúžka. V rukách držala stredne veľkú krabicu previazanú modrou mašľou.

"Ahoj, toto ti posiela Carter" usmiala sa a odišla.

Krabicu som si zobrala a išla s ňou ku posteli...

Ďalšiaaa 😛💜