Prečo ja?!

33. Zmena

Toto bola asi prvá noc v tomto dome kedy som neskončila na zemi alebo mi nepristála facka na tvári. Musím povedať, že sa mi spalo lepšie než v mojom predošlom domove.

Trochu som si privstala, aby som si mohla dať horúcu vaňu. Konečne po dlhšom čase a chcela som si ju poriadne vychutnať. Na vani boli poukladané rôzne šampóny, sprchové gély, peny a bomby do kúpeľa.

Tak asi fakt nie som vo svojej izbe, pomyslela som si.

Zaujímalo by ma či Lucas a Beta máju spoločnú izbu. Čo ak som teraz v jej izbe. Nie nie, ona si takúto izbu nezaslúži.

Po skvelom kúpeli som si umyla zuby, naniesla krém na tvár, ktorý bol mimochodom levanduľový a vyfénovala si vlasy. Potom som ešte zabalená v osuške išla späť do izby a popostielala posteľ, chcem si tu udržiavať poriadok. No a teraz som vošla do najkrajšej miestnosti v tejto izbe. Počkaj, napísala som to dobre? No veď asi sa všetci chápeme. Proste som vošla do šatníka kde som asi pól hodinu hľadala moje služobnícke šaty, no nemohla som ich nikde nájsť. Buď tam fakt neboli alebo sa musím ešte lepšie zorientovať kde čo je.

No veľa času mi už nezostávalo, tak som rýchlo zobrala to, čo mi prišlo pod ruku. Boli to celkom podobné šaty ako tie pre slúžky, takže to bolo vlastne celkom v pohode.

V kuchyni som stretla Amber ako pripravuje raňajky.

"Dobré ránooo" pozdravila som sa jej veselo.

"No dobré aj tebe. Čože taká vysmiata. Mala si večer návštevu alebo čo"

"Len som sa konečne vyspala na posteli" na tomto sme sa obidve zasmiali.

"No hahaha, to akože na čo narážaš?"

"Na nič. Len, že ťa mám veeľmi rada. A  nechcem aby si prišla o svoje prsty, tak sa radšej sústreď na ten nôž"

Dala som jej pusu na líce, zobrala kávu a išla k starcovi.

"Dobré ráno, pán Carter"

"Aj tebe, Emily. Vyzeráš skvelo, tak ako vždy"

"Ďakujem... A ospravedlňujem sa za meškanie, ale nemohla som nájsť svoje šaty, tak mi to dlhšie trvalo... Snažila som sa nájsť aspoň niečo podobné" povedala som a ukázala na seba rukou. Starec sa na mne zasmial.

"Ach Emily... sám som povedal slúžkam aby ti tam nedávali žiadne šaty pre slúžku" povedal s pobavením v hlase. Ja som sa na neho len nechápavo pozrela. Keď si všimol môj nechápavý pohľad, pokračoval.
"Už nebudeš pracovať ako slúžka" keď to povedal, zostala som nehybne stáť. Ako to myslel?

V hlave sa mi vynorilo milión otázok. Pustí ma domov? Aj keby hej, tak by som sa tam nevrátila. To čo mi spravili rodičia bolo kruté. Neviem či im to dakedy aj odpustím a vlastne či sa s nimi ešte aj dakedy stretnem.

"Nechápem"

"Povedz mi Emily, vyznáš sa v peniazoch a papieroch?"

"Prečo?"

"Ešte raz, vyznáš sa v peniazoch a papieroch?" akožee aj ja som sa ťa niečo pýtala starký, ale tak možno sa mi rysuje nová prácička.

"Áno. Prečo?"

"Akú školu máš vyštudovanú?" on to robí naschvál? Facku ti dám, hej?

"Obchodnú akadémiu... Už od základnej školy mi otec vravel, že tam pôjdem. Vraj budem pokračovať v jeho a matkiných podnikateľských šľapajách"

"Tak v tom prípade paráda. Potrebujem účtovníčku a ty by si bola skvelá. Takže ťa beriem"

Ahojte ❤️ tak veľmi nás teší, že sa vám páči náš príbeh. Chceme sa vám poďakovať aj za každé jedno hlasovanie a komentáre 😍 STE NESKUTOČNE ÚŽASNÍ 👑🙏