Keď sme schádzali dole schodmi všade bol rozruch. Pomaly prichádzali hostia a služobníctvo pomáhalo s ich vecami a dolaďovali posledné úpravy. Namierili sme si to rovno do pripravenej sály. Po sále sa už potulovalo niekoľko hostí a slúžok. Starec letmím pohľadom skontroloval, či je všetko pripravené, tak ako má byť.Pomaly prichádzalo do sály čoraz viac hostí až kým sa úplne nezaplnila.
Zrazu sa na pódiu, v rohu sály, zjavila nižšia tmavovlasá žena v červených šatách. Vyzerala byť v priemernom veku starca.
"Milí hostia" zrazu všetci stíchli a zapozerali sa na ženu na pódiu.
"Rada by som Vás privítala na párty na počesť návratu Lucasa Cartera, syna nášho dobrého priateľa. A ďalej slovo odovzdávam jeho otcovi, Frankovi Carterovi"
Za potlesku sa starec vybral na pódium.
"Srdečne Vás tu vítam. Nečakal som, že Vás tu bude až tak veľa, ale samozrejme som rád. Ako všetci viete, môj syn bol dlho odcestovaný a iste Vám je známe aj to, že je pre mňa dôležitý" ja som len prevrátila očami.
"A preto som sa rozhodol usporiadať takú menšiu uvítaciu párty. Je mojím želaním, aby ste sa u nás zabávali, jedli a pili do sýtosti, ale pripomínam, všetko s mierou. Prajem Vám príjemnú zábavu" niektorí len pokrútili hlavou, iný sa zase potichu zasmiali.
Ja som sa vybrala ku stolu s alkoholom. Chcela som nejak začať.
A ak by ste sa náhodou pýtali, že či som dakedy pila alkohol, keďže som nikde nechodila, tak áno, pila. Občas keď boli rodičia na služobke, teda oni sú tam skoro furt, tak som si trošku chlipla. Raz som to trošku prehnala. No dobre, trošku dosť. Ale moji rodičia si to ani nevšimli.
Zrazu som na ruke pocítila kohosi dotyk. Poviem Vám, aj som sa zľakla a skoro mi spadol pohár.
"Emily, čo nemáš čisté svedomie?"
"Ale nie, pán Carter. Len som sa zamyslela"
"Niečo spojené somnou?" boháča a zasa ten úškrn.
"Isto, ešte to by mi chýbalo" povedala som potichu, tak, aby to nepočul.
Potom som sa vybrala už s pohárom plným alkoholu niekde do rohu. Chcela som byť sama a nemotať sa okolo tých ľudí. Niesom zvyknutá na takúto veľkú spoločnosť.
No Carter ma znova zastavil a potiahol k sebe. "Kde si sa vybrala?"
"Nemusím veľkú spoločnosť a tobôž takýchto zbohatlíckych ľudí. Pôjdem si sadnúť dade nabok"
"No v žiadnom prípade. Dohodli sme sa, že mi budeš robiť doprovod" no môj zlatý, to si sa asi dohodol len ty "Viem, že to neni asi nič pre teba, ale urob to pre mňa, prosím, Emily"
On aj prosí?? "No dobre, že ste to vy" haha, preňho nič, nikdy. Načo som sa to ja dala. Vlastne ja som to nechcela.
"Ďakujem... No poď, niektorí sa na teba pýtali, chcú sa s tebou zoznámiť" no fasa, ešte toto mi chýbalo.
"Musím?"
"Snáď mi neurobíš hanbu, Emily"
Povzdychla som si. Toto bude ešte zaujímavý deň...
Tak na zdravie 🥂 hah ❤️😄
ESTÁS LEYENDO
Prečo ja?!
AcciónEmily je 17 ročné dievča. Nemá súrodencov ani kamarátov, ktorých jej zakazovali rodičia. Čo sa stane po hádke s rodičmi keď újde z domu?
