Prečo ja?!

25. Sladká vojna

Po vyše piatich hodinách sme si konečne unavené sadli.

Amber ma asi zabije, pretože tá ríbezľová poleva... mmm, tá bola dobrá. No proste mi na tých šatách ostal fľak, pochybujem, že sa to operie.

Kuchyňa bola v katastrofálnom stave. Rozhodli sme sa, že to hneď poupratujeme, aby sme to mali čo najrýchlejšie za sebou.

Zrazu mi dopadlo na krk niečo tekuté a studené. Dotkla som sa toho a bolo to lepkavé, hneď som vedela, že je to poleva. Tak tá Amber ma už teraz vážne zabije.

"To čo bolo?"

Keď som sa otočila, videla som vyškierajúcu sa Melanie. Tak ona chce vojnu?! Má ju mať.

Pozrela som sa do misky, ktorú som držala, v ktorej bolo ešte trocha polevy a potom som sa späť pozrela na Melanie. Uškrnula som sa a obsah misky som hodila do nej (nie, misku som po nej nehodila). Tá sviňa sa stihla uhnúť a všetko sa to rozprsklo na osobu stojacu za ňou. Keď som videla kto to je, tak ma skoro šľak trafil. No haaadajte kto to bol.

No kto iný ako Lucas. Áno, presne on, Lucas Carter. A ešte mal aj biele tričko, takže tá poleva na ňom svietila. A možno bolo aj značkové, teda určite bolo značkové.

Zrazu nastalo v miestnosti ticho. Z jeho pohľadu sa nedalo vyčítať nič, či sa hnevá alebo ho to pobavilo. No skôr sa prikláňam k tej prvej možnosti. No v tom momente sa na mňa lišiacky usmial, zobral misku po jeho pravici a vrátil mi to rovno do tváre. Samozrejme tá poleva nezabudla minúť aj tie šaty. Tak teraz ma už Amber fakt zabije. Aký som ja mala ale krátky život, pomyslela som si.

Rukami som si polevu zotrela z tváre a oblizla si palec.

"Mmm, výborná" a zapozerala som sa naňho. Ešte stále mal ten úškrn na perách, no ja som ho tiež nasadila. Potom spravil to isté.

"Mmm, máš pravdu"

V tom momente vošla do kuchyne Lucy. Všetci sme sa na ňu pozreli, no ona hlavne upriamila pohľad na Lucasa.

"Bráškooo, ružová ti pristane" povedala a potľapkala ho po ramene. Nabrala si troška polevy na palec z Lucasovho trička a tiež ochutnala.
"Fajné, chválim. Alice to bude určite chutiť" ústa sa jej zvlnili do úsmevu. Potom hneď odišla a Lucas hneď po nej. Nezabudol mi samozrejme aj pri odchode zakývať.

My sme sa pustili do upratovania, teraz budeme mať ešte viac práce ako predtým.

Keď sme to všetko konečne poupratovali, tak sme sa každá šli poumývať a prezliecť. Amber ešte v izbe nebola, takže nevidela moje špinavé šaty. Teda vlastne jej. Dala som si rýchlu sprchu a poriadne to všetko zo seba zmyla. Najhoršie na tom boli vlasy, pretože tá poleva v nich zaschla a šlo to veľmi ťažko dole. Telo som si obtočila uterákom a vošla do izby. Zamierila som si to rovno ku Amberinej skrini. Našťastie tam mala ešte dvojo šiat. Jedny som si zobrala a hodila ich na posteľ. Išla som si po fén keď mi ktosi vošiel do izby. Myslela som si, že je to Amber lebo som bola otočená chrbtom ale keď som sa otočila musela som si uterák pritiahnuť viac k sebe. Som infarkt skoro chytila.

Bol to znova Lucas.

"Prepáč, nechcel som" a otočil sa mi chrbtom. No predtým než sa otočil som zazrela znova ten jeho úškrn. Debil!

"Potrebuješ niečo?" už sa otáčal a chcel niečo povedať, keď som naňho mierne vyskočila (nemyslite si, že na chrbát).
"Neotáčaj sa!" no on sa aj tak otočil.

Premeriaval si ma od hlavy až po päty s tým jeho typickým úškrnom.

"Povedala som aby si sa neotáčal!"

"Máš uterák predsa"

"Potrebuješ niečo?" spýtala som sa už po druhýkrat.

"Teraz už ani neviem čo, pri pohľade na teba" bolo mi nepríjemné ako sa stále na mňa pozeral.

"Tak môžeš ísť. Chcem sa prezliecť"

"Ale nie. V kuchyni som ti zabudol povedať, že ťa zháňa otec. Máš ísť za ním"

"Dobre"

Ešte chvíľku sa na mňa pozeral. Hodila som naňho pohľad, že nech ide preč a potom odišiel.

Som zvedavá čo zas henten starec chce...

Čautee šeci 🍉 boli by sme rady ak by ste nám občas napísali komentík, tak isto nám tam môžete napísať či chcete aby sme pokračovali ďalej v písaní ❤️ zatiaľ sa majte a užívajte si ešte prázdninyyy 🌴🥥