Oslava už prebieha v plnom prúde. Všetci sa zabávajú, ochutnávajú zákusky, rôzne jedlá a naše stánky. Samozrejme nikomu z dospelých nechýba pohár alkoholu v ruke. Ja, Lucy a Beta, aj keď tá moc nie, sa staráme o zábavu pre deti. Pripravili sme im rôzne súťaže o zaujímavé ceny a sladkosti.
Musím povedať, že prišlo dosť veľa ľudí. Keď som sa pozrela na stôl kde boli poukladané darčeky, mala som pocit, že sa zachviľu prepadne. Našťastie ochrankári priniesli ešte jeden, ale menší stôl, kde sa mohli poprekladať.
Práve je čas na rozbaľovanie darčekov. Alice sa rozbehla ku stolu s darčekmi a celá nadšená si stala k nemu. Pomaly ku nej prichádzali ľudia a v krátkosti jej zagratulovali. Ale samozrejme ako prvý išiel jej otec, Lucas a ďalšia jej rodina.
Keď otvorila darček od Lucasa, zapišťala. Z krabice vyšiel malý najkrajší psík na celom svete. Alice ho hneď zobrala do rúk a objala ho. Myslela som si, že ho zaškrtí.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Lucaas, ďakujeem" a hodila sa mu okolo krku. Tá radosť v jej očiach... Zrazu som si spomenula na moju Lottie. Bohvie čo teraz robí. Starajú sa vlastne o ňu? Neskončila nakoniec v útulku? Nevidela som ju tak dlho. Mala som chuť sa rozplakať, ale potlačila som to, no Lucy si ma všimla. Pozrela na mňa s otázkou v očiach a ja som jej len pokrútila hlavou, že sa nič nedeje.
Chcela som sa normálne zaradiť medzi ostatných, ale Lucy ma schmatla za ruku a dotiahla k nim, medzi rodinu. Keď som sa pozrela na Lucasa, tváril sa neutrálne. Beta na mňa tak zazerala, že som si myslela, že do mňa vypáli dieru. Keď sme boli na rade, tak Lucy jej zagratulovala a podala jej veľkého bieleho medveďa. Bol rad na mne. Pomaly som k nej pristúpila, zablahoželala jej a podala jej menšiu krabičku.
"Nie je to nič veľké, ale dúfam, že sa ti to bude páčiť, zlatíčko" povedala som jej a usmiala sa. Alice otvorila krabičku a na široko sa usmiala.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Je to nádhelné" a hodila sa mi okolo krku. "Zapneš mi ho?"
"Samozrejme zlatíčko" pomaly som vytiahla retiazku z krabičky a zapla jej ju. Potom som jej ukázala palcom na moju hruď. Uvidela tam retiazku s mesiačikom a hneď vedela, že som jej darovala retiazky priateľstva.
"Si moja najlepšia kamarátka, Emily" hodila sa mi okolo krku a ja som jej objatie opätovala.
"Aj ty moja, srdiečko"
Je večer a my máme naplánovanú balónovú vojnu. Všetky deti boli nadšené z tejto správy. Mohli sa pridať aj dospelí, ale tí asi chcú ostať suchí. Samozrejme Lucy, ja a dokonca aj Lucac so Zackom sme sa pridali k deťom. Len Beta mala zas blbé reči a kdesi hneď zmizla.
S Lucy sme to odštartovali a vojna sa mohla začať. Skoro pól hodinu sme po sebe hádzali tie balóny až kým sa neminuli. Tie deti boli z toho tak strašne happy, že nakoniec sme sa s Lucy rozhodli, že by sme išli ešte po ďalšie.
No namiesto Lucy sa ponúkol Lucas, že pôjde so mnou po tie balóniky. Lucy s tým nemala problém a popravde ani ja.
"Mali by byť v mojej izbe" oznámila nám Lucy.
S Lucasom sme si dali hore schodmi preteky až ku dverám Lucinej izby. Samozrejme som vyhrala, no mám pocit, že Lucas ma nechal vyhrať. Ale aj tak som rada, že moje pľúca to prežili. Pri dverách sme si dali menšiu pauzu, pretože ani jeden z nás nevládal.
"Gratulujem k výhre! Máš skvelú kondičku"
Len som sa zasmiala. Moja kondička je smrť. Ani si nepamätám kedy som naposledy bežala.
Vošla som do izby a on ma nasledoval. Hneď sme začali hľadať balóny, no ani po piatich minútach sme ich nemohli nájsť ale aj tak sme ich stále hľadali.
Ani som nevedela, že Lucas stojí hneď za mnou a obaja sme sa zrazili našimi zadkami. Otočili sme sa a zasmiali. Naše oči potom nadviazali veľmi blízky očný kontakt. Mal také pekné hnedé oči, že som sa do nich v tom moment asi aj zamilovala. Len tak sme tam stáli a pozerali na seba. Naše hlavy sa zrazu pohli smerom k sebe. Začalo to len krátkym jemným bozkom na pery, no prešlo to až do francúzskeho bozku. S Lucasom to bolo úplne niečo iné než so Zackom. Pri Lucasovi som cítila niečo viac než pri Zackovi. Jeho pery ma ťahali viac ako Zackove. Vtedy som si povedala, že musím prestať.
"Toto sa nemalo stať" z polovice to bolo to, čo som chcela povedať, no tá druhá polovica to ľutovala.
"Spravil som niečo zle?"
"Nie, prepáč, ja len nemôžem" už dlhšie som túžila po bozku s Lucasom, takže si teraz možno hovoríte čo to tu trepem, no nie som až taká mrcha aby som zničila vzťah medzi ním a Bethany. Bohvie či by dakto nevošiel do izby keby som to neprerušila, veď už dávno sme mali byť s balónmi dole.
"Tak to ma mrzí" to bolo posledné čo povedal pred odchodom. Jeho pohľad hovoril za všetko. Aach, ja som taká krava...
Všimla som si balóniky na parapete, tak som ich rýchlo zobrala a bežala dole. Všetci nás už nedočkavo očakávali, no keď som tam prišla len ja, Lucy sa na mňa divne pozrela.
"Kde si preboha bola tak dlho? A Lucasa máš kde?"
"Nemohli sme ich nájsť. A Lucas..." porozhliadla som sa všade, no nevidela som ho. Myslela som si, že tu bude, no nebol. "...kdesi si odbehol, nepovedal kde" hodila na mňa ešte jeden divný pohľad, no potom to už neriešila a vojna sa opäť mohla začať, aj keď bez Lucasa.
Večer, úplne zničená a plná radosti, že dnes všetko išlo, tak ako malo, okrem jednej veci, som zaľahla do postele a v momente zaspala.
Ahojte 🙃 rozhodli sme sa, že dnešná kapitola bude venovaná všetkým, všetkým našim čitateľom ❤️ tak si ju užiteee a dajte vedieť ako sa vám páčila 🦋🌷 ináč hore v médiách je narodeninový outfit Alice 😍
