Pomaly som sa blížila k nim keď si ma starec všimol a oni dvaja sa otočili. Bol to ten chalan, ktorý sa na mňa usmieval počas tancovania. Vedľa neho stála pre mňa cudzia žena, ktorá bola asi jeho priateľka. Alebo niečo viac?
Chcela som dať spátečku ale už bolo neskoro, všimli si ma. Obidvaja sa na mňa usmiali len tá žena ma prepaľovala pohľadom. Myslím, že z nás kamarátky nebudú, pomyslela som si. Už z pohľadu sa mi zdala namyslená.
Pristúpila som ku starcovi.
"Bavila si sa?" opýtal sa ma.
"Áno" odpovedala som najtichšie ako sa dalo.
"Nepredstavíš nás otec?" ozval sa po chvíľke neznámy. Teraz už viem, že má aj syna. A dosť sexy syna.
Obidvaja sme sa naňho otočili.
"Oh, jasné, to som mal akurát v pláne, synak" že synak, no ma pojalo kdesi. To ešte teraz niekto tak volá svoje dieťa? "Emily, toto je Lucas, môj syn a toto je jeho priateľka Bethany. Lucas, Bethany, toto je Emily" zobral mi ruku do tej svojej a letmo ju pobozkal, že jaký gentleman.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
(Bethany)
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
(Lucas)
"Teší ma, Emily" ten jeho úsmev, taký zvodný. Slintám baby moje.
"Podobne" samozrejme som mu úsmev opätovala, ten najkrajší aký som vedela. No a taktiež som si nemohla popritom nevšimnúť pohľad tej jeho priateľky.
S tou harpyou som si len podala ruku. Myslím si, že tam slová ani úsmev nebolo potreba. A ten dotyk už vôbec, ale čo už.
"Môžem ťa pozvať na drink?" zrazu sa mi prihovoril. Najprv som si myslela, že to vraví hentej ale vravel to mne. Bola som velice prekvapená.
Chcela som mu odpovedať ale hentá ma predbehla ešte skôr ako som začala.
"Lucas, myslím, že by si sa mal ísť ešte zvítať s ostatnými ľuďmi"
"To môžem aj neskôr, oni počkajú"
"Synak, Bethany má pravdu. Všetci prišli len kvôli tebe" zapojil sa do konverzácie aj starec.
"Aj ona prišla kvôli mne, tak by som sa mal s ňou viac zoznámiť, keďže sa ešte nepoznáme" no chlapče ja som nedošla kvôli tebe, ale teraz som normálne rada, že som šla. Mala som pocit, že jeho priateľka práve vybuchne. A nech ju aj rozdrapí.
"Ale neskôr"
"Šak pohode, otec. Zatiaľ sa maj Emily" a zasa ten jeho nádherný úsmev, a ešte aby toho nebolo málo, tak na mňa aj žmurkol. Ani sa nečudujem keď sa nad ním Amber roztápala keď mi o ňom rozprávala.
Len som sa naňho usmiala, to mu muselo stačiť. Myslím, že keby som sa mu odzdravila, tak by ma hentá zabila.
Tá prezývka, hentá, sa mi ľúbi. Budeme ju tak volať.
Oni dvaja pomaly odišli kdesi preč ku akejsi skupinke ľudí.
"Nevedela som, že máte ešte dve dcéry. Alebo je ich viac?"
"Nie, nie. Mám len dve dcéry. Tie najkrajšie a najúžasnejšie. A jedného syna. Sú pre mňa všetko"
"To Vám verím"
"Videl som Vás. Rýchlo ste sa skamarátili a to som rád"
"Nemyslím si, že je to až také skvelé"
"Prečo"
"Pretože zajtra bude všetko inak. Budem slúžkou. Pýtali sa ma, že či sa ešte dakedy uvidíme a keď som videla Alice, nemohla som jej povedať nie. Ale to nebude možné"
"Ja si myslím, že to bude možné. Veď keď si budeš robiť svoju prácu, tak ako máš, tak ja ti vybavím, aby si sa mohla s nimi stretnúť. Samozrejme keď budú tu"
Tak toto som nečakala. A hlavne nie od neho. Bola som rada, že mi to dovolí. Nechcela som sklamať Alice keď som jej sľúbila, že sa ešte uvidíme a taktiež ani Lucy. Bolo mi s nimi strašne super. Nehovorím, že tu nemám ostatné kamarátky. Mám. Amber, Rose a ostatné. Ale byť kamarátka s malým dieťaťom je pre mňa niečo nové...
"Ďakujem" teraz som sa už fakt musela naňho usmiať. Ale bol to úprimný úsmev.
Ale nebol by to starec, kebyže to nepochopil inak. Prisahám, že mu ten ksicht... Ach, nejdeme sa rozčuľovať, nie...
