Prečo ja?!

4. Výmena?

Poviem Vám, na tom matraci sa nedalo ani spať. Celú noc som sa prehadzovala a rozmýšľala, že prečo som tu (ak je to kvôli tým orgánom...). Mám pocit, že som vdýchla kilo prachu. Ani neviem kedy som zaspala. Až kedysi nad ránom som sa zobudila na štrngot kľúčov v zámke. Otvorili sa dvere a v nich stál on. Môj frájo. Bola som rada, že to nebol niekto iný. Keď ma zbadal pousmial sa a naznačil mi, aby som šla k nemu. Úsmev som mu opätovala a pomaly sa vybrala k nemu. Chytil mi zozadu ruky a vliekol ma preč z tejto hnusnej pivnice. Zaviedol ma rovno do kancelárie toho starca (budeme ho tak volať, okej?), sedel v čiernom kresle za stolom. Jedným pohybom ruky pokynul môjmu strážcovi (budeme ho volať všelijako) aby ma priviazal o stoličku oproti starcovi. To neni asi potrebné, či? Pomyslela som si. Ale tak fajn, jak chce. Potlačil ma smerom k stoličke, sadla som si a priviazal ma. Ale tak jemne, že by som mohla zdrhnúť.

"Aj keď sa ti predstavovať nemusím, ale rád to spravím. Som Frank Carter. Ty si Emily Monroe, však?" (no nieee starký, Lady Gaga) len som prikývla a on pokračoval. "určite nevieš prečo si tu, tak ti to objasním" vtedy sa postavil z kresla, prešiel spoza stola až predomňa a sadol si naň (no a teraz sa ma určite spýta či fajčím alebo pijem, ja som vedela, že ma dajú na tie orgány).
"Ako vieš, tak tvoj otec je najznámejší podnikateľ v Kanade" (okej, tak tie orgány to asi nebudú) znova som prikývla.
"Mám pre teba jednu takú malú otázočku. Zaplatili by za teba rodičia ak by si sa mala k nim naspäť vrátiť?" nevedela som čo mám povedať, taká hlúpa otázka, iba som nemo naňho zazerala.
"Nebodaj nevieš ako máš odpovedať, maličká" povedal posmešne, normálne ma začal štvať, nevidí sa mi ten starec, čert jeden.
"Tak odpovieš? Alebo možno ani nemusíš. Pôjdeme sa presvedčiť" keď dopovedal poslednú vetu začala som sa báť. Čo ak ma až tak nenávidia, že mu nedajú peniaze a henten čert si ma znova zoberie sem a bohvie čo somnou zrobí (ten čert, to je jeho nová prezývka).
Postavil sa zo stola a odišiel. Frájo ma začal odmotávať (je divné písať, že "frájo").

"Dúfam, že tvoji rodičia majú rozum" povedal to s ľútosťou a usmial sa.

"Tak oni určite nie. Sú to bezcitné svine. Už teraz pochybujem, že dajú peniaze a začínam sa obávať čo bude potom. Budú radi ak ma už neuvidia"

"Ináč ja som Zack" no konečneee, už som si myslela, že sa nikdy nedozviem jeho meno.

"Ja Emily, ale šak to už vieš" zasmiali sme sa obaja. Toto bol náš prvý rozhovor. Aj keď krátky ale woow. Ďalej sme sa už nerozprávali. Vyšli sme z kancelárie smerom von. Nastúpili sme si do čierneho G-éčkového Mercedesu. Ja som samozrejme sedela vzadu spolu s ním. V predu na mieste spolujazdca sedel ten čert, fuj, chrcheľ naňho vypľujem. A šoféroval nejaký cudzí muž. Celou cestou ma držal okolo ruky (ako správny ochrankár) aby som mu náhodou nezdrhla. Šak by som sa zabila keby som vyskočila z auta. Ale to som nemala ani v pláne lebo sa mi fajne sedelo. Poviem Vám to v tom aute sedieť, krása. Jak v nebi. Lenže v nebi som určite nebola keďže tu bol ten čert. Dobre dobre. Moc to tu opisujem. Cesta trvala celkom dlho...

Peniaze/Emily? 🤷‍♀️