Prečo ja?!

38. "Čo sa deje?"

Bolo to veľmi komické liezť dole strechou so psom v ruke. Najprv som Lottie nechcela zveriť Lucasovi do rúk, no neviem či pri mne by to dopadlo dobre. A zabiť som ju určite nechcela. Len som sa modlila aby si ničoho nevšimli. Aj keď vlastne, kto by si nevšimol, že mu zmizol pes.

Ale nakoniec sme to nejak zvládli a už sme všetci traja sedeli v aute. Lucasovi som celou cestou ďakovala, čo mu muselo ísť aj na nervy. No určite mu to išlo na nervy, pretože už na štvrté ďakujem len prikyvoval, a tak som to radšej nechala tak a zapla som rádio.

Zrazu sa ma Lucas spýtal, že odkiaľ mám toho čokla. Poznámku na môjho psa som radšej ignorovala.

"...asi tak pred dvoma rokmi, keď som sa opalovala, tak som započula ako niečo čľuplo do bazéna. Zo začiatku som to neriešila ale potom mi to nedalo a musela som sa ísť pozrieť a tam sa topila..."

"Ku*va!!"

"Nie, to tam nebolo"

"Čo?!" a divne sa na mňa pozrel. Ako keby iba teraz spozoroval, že som niečo hovorila.

Zrazu som si uvedomila, že Lucas pridal na plyne.

"Čo sa deje, Lucas?"

"Niekto nás sleduje" okamžite som sa pozrela do späťáku a uvidela, ako za nami idú dve veľké čierne autá.

"Nemôže to byť niekto od vás?"

"Naše autá by som spoznal" vytiahol svoj mobil, podal mi ho a nakázal mi aby som zavolala starcovi. Okamžite som to dala nahlas aby ho Lucas počul, predsa len, nebudem sa s ním rozprávať ja.

Z POHĽADU STARCA

Už bolo neskoro večer a ja som ešte stále sedel v kancelárii a riešil obchodné záležitosti. Už som toho mal dosť a chcel som si ísť ľahnúť keď v tom mi zazvonil telefón.

"Deje sa niečo, Lucas?!" spýtal som sa podráždeným hlasom.

"Prenasledujú nás"

"Kde ste?!" miesto odpovede som počul len veľkú ranu.
"Lucas?!" započul som otváranie dverí a známy hlas. Bol mi veľmi povedomý ale v tejto chvíli som si nemohol spomenúť komu patrí. Potom sa tam odohrával rozhovor ale rozumel som iba niečomu, pretože rozprávali potichu.

"...super naplánované chlapci...za toto mi zaplatíš...berte ju!!" bolo počuť, že to celý čas hovoril s úškrnom a vtedy mi to došlo. Vedel som koho je ten hlas. Medzi tým som tam započul aj psí štekot.

Okamžite som volal Gustavovi.

"Obvolaj všetkých! Za 5 minút v garáži!"

A SME TADY ZAS! 😱😀❤️