Prečo ja?!

23. Bozk

Keď som tam prišla, Zack tam už bol. Ležal na hojdačke a pohmkával si akúsi melódiu.

"Ahoj"

"Ježiš! Ahoj, nevšimol som si ťa keď si prichádzala" skoro ho šľahlo z hojdačky.

"Prepáč, nechcela som ťa vystrašiť"

"To nič"

Posadil sa a potľapkal na miesto vedľa neho. Prisadla som si.

"Čakal si dlho?"

"Ja už od siedmej mám voľno a väčšinou sem chodím relaxovať, takže mi to len vyhovovalo. A navyše taká pekná spoločnosť po práci neuškodí" pri poslednej vete som sa mierne začervenala.
"Takže? O čom si chcela rozprávať?"

"Noo, poviem ti to proste narovinu. Chcem odtiaľto odísť" túto vetu som zašepkala, nechcela som aby to niekto počul.

Bolo vidno, že ho táto správa zaskočila.

Keď sa nemal k slovu, tak som pokračovala ja.

"Akožee, nechcem aby si teraz smútil alebo dačo také, to nie. Len sa ťa chcem spýtať či mi v tom pomôžeš" pozerala som sa naňho tak váhavo a popritom stále šepkala.

"Prepáč Emily, neviem čo ti mám nato povedať"

"Nehovor nič. Stačí keď mi pomôžeš. Samozrejme nežiadam o to hneď teraz. Dáko by sme sa dohodli a ty by si mi pomohol"

"Rád by som ti pomohol. A ani si nevieš predstaviť ako moc. Ale jednoducho to nepôjde. Nechcem zradiť strýka"

"Čo? Akého strýka?"

"Ty o tom asi ešte nevieš, však? No, Frank je môj strýko. Brat môjho otca Georga. Čiže moje meno je Zack Carter"

"Čože? Ani vo sne by ma nenapadlo, že ty si rodina s Carterom. Ale máš milého otca. Vidno po kom si. Máš ešte nejakých súrodencov?"

"Mám ešte o tri roky mladšieho brata, volá sa Matthew. Práve teraz študuje na vojenskej. A ty? Máš nejakých súrodencov?"

"Nie, som jedináčik" troška som zosmutnela, vždy som chcela mať súrodenca.

Asi si to všimol, pretože ma tuho objal. Jeho objatie bolo také príjemné a mäkké. Takto v objatí sme zostali ešte hodnú chvíľu. Potom sme sa pomaly od seba začali odťahovať. Zrazu sme sa zapozerali jeden druhému do očí. Zack sa ku mne nahol a pomaly spojil naše pery. Nemala som s tým žiadny problém, takže som spolupracovala. A vlastne mala. Veď toto je môj prvý bozk! Ja sa ani neviem bozkávať! Môj mozog začal panikáriť. Rýchlo som sa od neho odtiahla.

"Prepáč, neviem čo robím. Bolo to také rýchle"

"Nie nie, všetko v poriadku, len..."

"Deje sa niečo? Spravil som niečo zle?"

"To nie... Len ja som sa ešte nikdy nebozkávala. Neviem ako sa to robí" a začervenala som sa. Dnes sa pri ňom iba celý čas červenám.

Jemne sa uchechtol a znova spojil naše pery.

Keď sme sa od seba odtiahli, tak sa na mňa usmial tým jeho krásnym úsmevom.

"Bozkávaš výborne, Emily" no tak teraz som musela byť riadne červená, rýchlo som sklonila hlavu. No on mi jemne chytil bradu a zdvihol ju tak, aby som sa mu pozerala do očí.
"Si strašne zlatá keď sa červenáš. Môžem ťa ísť odprevadiť?" len som prikývla a vybrali sme sa k mojej izbe. Počas cesty sme obaja mlčali.

Pri dverách mi dal letmý bozk na pery, zaželal dobrú noc a vybral sa preč.

Keď som sa otočila, že idem otvoriť dvere, tak v nich už stála vysmiata Amber.

"Taaak toto mi zajtra vysvetlíš dievča" a celá vysmiata zaľahla do postele.

Skoro celú noc som oka nezažmúrila. Furt mi myšlienky behali ku Zackovi a k tomu bozku. No potom sa mi už nejak podarilo zaspať...

Ako si užívate prázdniny? ☀️🌴 Pekný zvyšok dňa a príjemné čítanie prajeme 💚