Prečo ja?!

7. Slúžka

Posteľ nebola nejaká najväčšia a párkrat som dostala cez noc aj po papuli. Ak si budem musieť na toto zvyknúť, tak díky ale ne. Ráno som sa zobudila skôr ako Amber. Zobudila som sa na to, že mi trebalo ísť strašne na wc.
Pozrela som sa na budík, ktorý sa nachádzal na nočnom stolíku vedľa postele. Bolo pól šiestej. Najvyšší čas sa ísť chystať aby som to všetko stihla. Veď začínam už o pól hodinu.
Vybrala som sa do kúpeľne. Tam som si spravila rannú hygienu. Chcela som si dať aj rýchlu sprchu ale rozmyslela som si to. Moja rýchla sprcha trvá asi hodinu. A Amber sa bude tiež chcieť predsa pripraviť, tak aby sme to stihli.

Keď som vyšla z kúpeľne, Amber už bola hore. Akurát si vyberala veci zo skrine.

"Dobré ráno" pozdravila som sa jej.

"Jee, ahoj. Už si dlho hore?"

"Nie"

"Dobre, idem ja do kúpeľne, zatiaľ sa môžeš prezliecť" usmiala sa na mňa a odišla.

Len som prikývla a vybrala si veci zo skrine. Boli to obyčajné čierne šaty nad kolená a biela zástera. Plus jednoduché čierne lodičky s ramienkom. Vlasy som si nechala rozpustené, podobne ako Amber.

Cestou do kuchyne mi Amber vysvetľovala podrobnosti, že čo budem robiť, a že neskôr sa zoznámim s ostatnými slúžkami. V kuchyni som sa pozrela na hodiny, už 10 minút som mala byť s kávou u toho starca. Troška som sa pozabudla, dúfam, že to nebude brať vážne, keďže začínam prvý deň.
Schmatla som tácku s kávou a rýchlo utekala do kancelárie. No utekala ako utekala. Cestou som sa skoro prizabila na tých štekloch.

Keď som došla pred jeho kanceláriu, jemne som zaklopala, samozrejme tak, aby to počul.

"Ďalej" ozvalo sa. Pomaly som otvorila dvere a vstúpila som.

"Dobré ráno pán Carter" zastala som pred jeho stolom a položila som mu tam kávu "Ospravedlňujem sa za meškanie"

"Nech sa to neopakuje" povedal to prísne ale s kľudom v hlase.

Ja som sa otočila na odchod. Otvorila som dvere a chcela som odísť, ale ešte ma zastavil.

"Počkaj"

"Želáte si ešte niečo?"

Neodpovedal. Len si ma celú premeral a na konci sa na mňa usmial. Úsmev som mu opätovala, ale menší než bol jeho. Nechápala som tomu. Potom som sa vrátila späť do kuchyne.

Dnes bol celkom náročný deň. Zoznámila som sa s ostatnými, rozumieme si spolu. Keď som tak rozmýšľala, tak som si uvedomila, že sú to moje prvé kamarátky.
Večer som unavená zaľahla do postele. A to bol len prvý deň...

☕