Prečo ja?!

11. Prípravy

Piatok. Prípravy na sobotňajšiu párty prebiehajú v plnom prúde. Dnes som dostala voľno. Vraj sa mám pripravovať na ďalší deň. Ale aj tak som dnes vypomáhala. Roboty je tu ako na kostole. Carter chce mať všetko tip-top.

Práve pomáham Amber prestierať stoly. Ostatné slúžky robia výzdobu sály alebo pripravujú jedlo a alkohol.

Po dvoch hodinách sme konečne skončili. Tých stolov bolo až priveľa. Som zvedavá komu sa to bude chcieť upratovať. No mnéé určite nie.

Potom nám už starec nechal do konca dňa voľno. Vraj sme sa až moc narobili a máme sa šetriť na zajtra. Teda iba ony.

"Konečne posteeľ" vydýchli sme si obidve a ľahli si.

"Čo budeme robiť?" opýtala som sa.

"Mohli by sme si pozrieť nejaký film. Poznám ich veľa"

V momente som sa hodila po ovládači. Zapla som telku a ona pustila akýsi romantický film. A ináč ak som Vám nespomínala, že máme v izbe televízor, tak teraz už viete.

"Chcelo by to nejaké jedlo" dodala.

"Nezabudni, že tu nie sme doma" odpovedala som jej s úsmevom a potom sme sa už plne venovali filmu.

Keď film skončil, bolo päť hodín podvečer.

"Amber?"

"Noo?"

"Vieš, ja niesom ako ostatné baby, ktoré sa maľujú a vyznajú v tých veciach, pretože som to nikdy nepoužívala iba počula, a mne to nikdy ani netrebalo, tak by som sa chcela spýtať, či by si mi zajtra pomohla sa nejak pekne upraviť?"

"Ó môj bože! Môžem? Vážne? Milujem líčenie!" vykríkla od radosti.

Musela som sa na nej zasmiať "Jasné, veď ťa o to žiadam"

"Ďakujem, ďakujem" a objala ma. Samozrejme som jej objatie opätovala.

Amber je pekné dievča, maľuje sa a vidno, že má v tom prax. Keby ste videli jej stolík koľko na ňom má kozmetiky. Až priveľa. Niektoré ani neviem načo sa používajú.

Ja som sa nikdy v živote nemalovala. Za prvé by mi to moja mama nedovolila, pretože ona sama sa nikdy nemalovala a za druhé to nepodporuje. A tak isto aj otec. Vždy mi vravela, že si tým iba zničím moju peknú pleť.

Po skončení nášho rozhovoru si Amber išla chystať všetku kozmetiku, s ktorou ma bude zajtra líčiť. Ja som sa len na nej zabávala. Bola taká šťastná a pritom to bola len maličkosť. Aj keď pre mňa to od nej maličkosť nebude.

"Baví ťa líčiť?" opýtala som sa jej.

"Ani si nevieš predstaviť ako. Už od malička ma to ťahalo. Moja staršia sestra jej mala strašne veľa a ja som sa vždy na ňu pozerala ako sa maľovala. Normálne to vyznie ako nuda, ale mňa to bavilo. No a postupom času som sa aj ja nejak dostala ku kozmetike, a maľujem sa"

"A prečo sa tomu nevenuješ viacej. Myslím tým, že by si si mohla založiť aj vlastný salón. Keďže ty, ako vidím sa maľuješ prekrásne"

"Ďakujem ti, ale to by nebolo možné. Chcela som sa tomu viac venovať, ale rodičia mi to nedovolili. Vraj je to málo platená práca, že z toho nevyžijem a mám si hľadať nejakú lepšiu, no a tak som sa dostala až tu"

"Nechápem tvojich rodičov. Veď teraz si mohla pekne študovať školu a možno by si sa aj dostala niekde ďaleko a líčila nejaké celebrity"

"No to je pekná predstava" po celý čas sa na mňa tak pekne usmievala, ale bolo v ňom vidno aj kúsok smútku.

Ďalej sme to už nechali tak a rozprávali sa o zajtrajšku. O tom ako sa budem musieť pozerať, myslím si, že aj zoznamovať, teda iba ja, s nejakými povrchnými ľuďmi. No a hlavne sa teším na jeho syna. Už si viem predstaviť tú namyslenosť. Ale tak ako sa hovorí, nesúď knihu podľa obalu, či?

Potom sme už obe zaľahli do postele a šli spať.

Zajtrajšok bude zaujímavý...

300+ 👀   ❤️❤️