Prečo ja?!

24. Buchot

Ráno som sa zobudila na nejaký buchot. Najprv som si myslela, že je to Amber, ale tá ležala vedľa mňa.

S povzdychom som sa postavila z postele. Bolo pól šiestej, takže som rovno zobudila aj Amber.

Kým sa ona preberala, tak ja som sa vybrala hľadať odkiaľ išiel ten buchot. Keď som prišla do haly, tak tam stál Andrew, jeden zo starcových ochrankárov a zopár slúžok, ešte tiež v pyžame.

"Ahoj, čo sa tu deje?" opýtala som sa Rose.

"Čaau, vôbec netuším, no obral ma o päť minút spánku"

Tak sme tam stáli ešte pár minút kým Andrew neodišiel. Keď som sa pozrela na tú tabuľu boli tam rôzne oznámenia a aj rozdelenie prác. No nachádzal sa na nej aj veľký nadpis "Alicina oslava".

Keď som si pozorne prečítala aké sú požiadavky musela som sa pousmiať. To by nebola Alice keby nemala ružovú oslavu. Pred chvíľou sa za mnou objavila aj Amber skúmajúc tabuľu. Začala som hľadať svoje meno, keďže pri každom bola pridelená práca. Keď som videla akú mám prácu veľmi som sa potešila.

Mala som pomáhať pri pečení a ozdobovaní narodeninovej torty. Samozrejme plus rôzne koláčiky.

Keď už každá vedela čo bude robiť, pobrali sme sa do izieb. Tam som sa chcela prezliecť no v mojej skrini som nenašla nič na seba. Bohužiaľ všetky moje veci sa práve nachádzajú v práčovni a v skrini mám len veci, ktoré nosím len vo voľnom čase. Neviem čo by na to Carter povedal, kebyže som mu doniesla kávu v teplákoch a vyťahanom tričku. Nad touto myšlienkou som sa musela pousmiať.

Zaklopala som na dvere od kúpeľne kde sa práve nachádzala Amber. Po otvorení dverí sa mi naskytol pohľad na zabrindanú Amber od pasty. Musela som sa zasmiať.

"Hhh?" predpokladala som, že tento pazvuk mal znamenať, že čo chcem.

"Môžem si požičať tvoje šaty? Ja mám všetky v práčovni"

"Ehm" a ďalej sa venovala čisteniu zubov.

"Beriem to ako súhlas"

Hneď ako som odniesla starcovi kávu, tak som sa vybrala do kuchyne. Tam ma už čakali Rose, Melanie a Camila.

Melanie má dlhé čierne vlasy a je to taký malý diabol. Raz sa jej podarilo oprať biele košele ochrankárov s jedným červeným svetrom. A tak chodili ochrankári týždeň v ružových košeliach. Vraj to bolo nechtiac a ani si toho nevšimla, no my ju až veľmi dobre poznáme. Ale pohľad na nich bol na nezaplatenie...

Ahojteee 💗 ospravedlňujeme sa za dlhú dobu čakania na novú kapitolu, no konečne sme sa k tomu dáko dokopali 😃 síce taká kratšia, ale na rozbehnutie stačí 😌