Prečo ja?!

27. Kravy sprosté

Ešte chvíľu sme sa s Amber kochali lodičkami, sadli mi ako uliate a tak isto aj šaty.

Lucy po čase odišla, vraj má povinnosti. No hneď po nej k nám napochodovala Bethany. S Amber sme sa vyľakane na seba pozreli. Nechápali sme čo tu robí, čo od nás chce.

Z POHĽADU BETHANY

Keď nám Carter oznámil, že budeme mať na starosti detský program, tak som si povedala, že to nejak prežijem. Je to predsa len oslava nejakého malého, namysleného a hlúpeho decka. Vlastne nemám ani v pláne, že pohnem prstom s prípravami. Ešte aby som si nechty polámala, bože.

Ježišu Kriste, veď ja musím ísť ešte dnes na nechty! Musím okamžite zavolať Scarlett, že nech ma čaká. Pre info, je to moja osobná nechtárka.

No keď pri tých prípravách má pomáhať aj hentá... Počkať, ako sa to vlastne volá? Emily, či? No proste, že keď tam bude aj ona, tak to teda nie. Bola som veľmi nahnevaná.

Úprimne, neznášam ju. Už zopár krát som ju videla ako sa obšmieta okolo môjho Lucasa. Veď naposledy, neviem ako si to mohla dovoliť, hodiť po ňom tú nechutnú polevu. To tričko bolo značkové!! Však ona ešte uvidí.

Ešte jej dal Carter aj nejakú veľkú krabicu. Akože zaujímalo by ma, že čo v nej je, keďže je to od Cartera, ale asi len nejaké veci pre slúžky. Neviem čo iné by dostala. Ale žeby jej to balil do krabice? Na mojom mieste by som jej to dala do igelitky. Ani tú si nezaslúži.

Tak som sa teda rozhodla, že sa pôjdem pozrieť do jej izby. Ako nie som až tak zvedavá na to čo jej dal, ale chápete.

Ja chodím s jeho synom a od toho starého som ešte ani darček nedostala. Veď budem za chvíľu jeho nevesta. Síce ma ešte Lucas nepožiadal o ruku, ale už to očakávam.

Ani som sa neobťažovala zaklopať. Veď načo. Keď som vošla do jej izby, bola pri nej aj tá jej kamarátka. Aha, počkať. Veď ony spolu bývajú, nie? Mali ste vidieť ich ksichty. V mysli som sa rehotala. Ako keby im tiger vošiel do izby.

Ako ma zbadali, tak sa hneď postavili ku posteli.

"Želáte si?"

"Nemôžem prísť len tak na návštevu?" keby som nechcela vedieť čo je v krabici, tak sem ani nevkročím.

Divne sa obidve na seba pozreli. Vidno, že ma nečakali, hah.

Porozhliadla som sa po izbe. Musím povedať nič moc, ale tak pre slúžky dostatočné. Keď som sa pozrela na posteľ, nemohla som uveriť vlastným očiam. Ležali na nej ružové šaty a prekrásne lodičky.

"Ale, ale. Slúžka dostala nové šaty" Povedala som s úsmevom aj keď som bola naštvaná.

Ona si predsa nemôže dovoliť takéto šaty. To bude akože teraz každá slúžka takto oblečená? A tak isto aj na tej uvítacej párty, vedela som, že to nie sú jej šaty. Nikdy by si také šaty nemohla dovoliť. Však ani nevie, o akú značku sa jedná.

"Snáď Vám to nevadí, budúca pani Carterová" s tým odporom akým to povedala... Mala som ju chuť zabiť.

"Tak takto sa so mnou rozprávať nebudeš, moja zlatá!" ako som to hovorila, pomaly som k nej pristupovala.

"Kto mi v tom zabráni. Pôjdeš za Lucasom? Alebo za Carterom? Ten ma aj tak nevyhodí. A ty si nezaslúžiš aby som sa s tebou rozprávala iným tónom!" povedala a víťazne sa usmiala. Aj na tej jej kamarátke bolo vidno, že jej myká kútikmi úst. Kravy sprosté. A ešte mi aj tyká. Tak tá ešte uvidí.

Na toto som už nemala nervy. Otočila som sa a vypochodovala som z izby. No vlastne chcela, ale vo dverách som sa zrazila so Zackom.

"Uhni!!" ten len dal ruky do obranného gesta a radšej mi uhol.

Z POHĽADU EMILY

To čo sa stalo pred chvíľou.

Z jednej strany som bola rada, pretože som jej dá sa povedať vynadala. Aj keď mohla som jej toho povedať viac. Napríklad to čo si o nej myslím, ale to si nechám na inokedy.

No a z druhej strany... Ani neviem. Aj sa celkom bojím, pretože teraz neviem čo mám po tejto hádke od nej čakať.

Keď odchádzala, zrazila sa so Zackom. Chúďa Zack. No nechápala som čo tu robí.

"Prosím ťa, hlavne sa nepýtaj čo sa stalo"

"Skoro všetko som počul" povedal to tak, že som ho skoro nepočula.

"Vážne? No a... načo si vlastne prišiel?" spýtala som sa ho.

"Ja Vás tu nechám, aj tak mám ešte prácu" povedala Amber a odišla.

On zavrel dvere a podišiel bližšie k posteli.

"Noo, dnes nám Carter dal skôr voľno, vraj sa máme lepšie pripraviť na zajtrajšiu oslavu, a tak som rozmýšľal, či by si nešla von. Tak ako minule, do záhrady na hojdačku" po celý čas sa usmieval ako slniečko. Nemohla som ho odmietnuť.

"Jasné. Len ja bohužiaľ mám ešte na dnes celkom dosť práce, no budem sa snažiť to nejak rýchlo vybaviť"

"Dobre. Veď ja už popravde možno od siedmej budem v záhrade, ak tak nájdeš ma tam. Zatiaľ ahoj"

"Ahoj"

Odišiel a ja som ostala v izbe sama. Až teraz som si poriadne uvedomila, že ma čaká fakt veľa práce. Veď ešte nemáme nič vymyslené pre deti. Teda aspoň ja nie. Musím rýchlo zohnať Lucy a dačo vymyslíme. A tú Betu nechcem ani vidieť...

To dievčatko hore v médiách si predstavujeme ako Bethany pri tej hádke 🙂🌟